Ekvitermická regulácia s vonkajším snímačom – nastavenie ekvitermných kriviek a ladenie pre rôzne typy otopných sústav

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Ekvitermická regulácia s vonkajším snímačom – princíp, nastavenie kriviek a ladenie pre rôzne typy otopných sústav

Ekvitermická regulácia patrí medzi najpokročilejšie a zároveň najefektívnejšie metódy riadenia výkonu kotla v závislosti od vonkajšej teploty. Napriek tomu, že ide o technológiu dostupnú už niekoľko desaťročí, stále sa v praxi stretávame s nesprávne nastavenými krivkami, zle umiestnenými snímačmi alebo s nepochopením základných princípov – čo vedie k predimenzovaným výkonom, tepelným stratám alebo naopak k nedostatočnému vykurovaniu. Tento článok je určený predovšetkým montážnym technikom a inštalatérskym firmám, ktoré pravidelne navrhujú, inštalujú a ladia vykurovacie systémy s ekvitermickou reguláciou.

Základný princíp ekvitermickej regulácie

Ekvitermická regulácia (z lat. aequus – rovnaký, terminus – teplo) je spôsob riadenia výstupnej teploty vykurovacej vody v závislosti od aktuálnej vonkajšej teploty. Kotol nečaká, kým teplota v miestnosti klesne a termostat vydá povel na zapnutie – namiesto toho regulátor neustále prepočítava požadovanú teplotu kotlovej vody na základe vonkajšej teploty a nastavených parametrov ekvitermnej krivky.

Výsledkom je takzvaný prediktívny, alebo preaktívny charakter regulácie: systém reaguje skôr, ako nastane tepelná diskomfort v interiéri. To je zásadný rozdiel oproti dvojpolohovej regulácii (On/Off termostat), kde kotol reaguje vždy s oneskorením daným tepelnou zotrvačnosťou budovy a otopného telesa.

Fyzikálne je princíp jednoduchý: tepelné straty budovy sú pri správne izolovanej obálke takmer lineárne úmerné rozdielu vnútornej a vonkajšej teploty. Ak vonkajšia teplota klesne o 1 °C, straty budovy vzrastú proporcionálne – a systém musí dodať viac tepla. Ekvitermická krivka definuje, aká teplota kotlovej vody je potrebná pre konkrétnu vonkajšiu teplotu, aby bola vnútorná teplota udržaná na požadovanej úrovni.

Vonkajší snímač teploty – typy, vlastnosti a zámennosť

Vonkajší snímač teploty je kľúčovým vstupným prvkom celého systému. Najrozšírenejší typ je odporový NTC (Negative Temperature Coefficient) termistor, pri ktorom odpor klesá so vzrastajúcou teplotou. Pre kotlové regulácie sa najčastejšie používajú NTC snímače s charakteristikou 10 kΩ pri 25 °C alebo NTC 1 kΩ pri 25 °C, prípadne Pt1000/Pt500 v starších a priemyselných aplikáciách.

Pre kotly Protherm napojené cez eBus zbernicu je určený Protherm – Snímač vonkajšej teploty (káblový) pre kotly s eBus zbernicou, ktorý má presnú charakteristiku kompatibilnú s riadiacou elektronikou kotlov Panther, Leopard alebo Gepard. Zámena za generický NTC snímač môže spôsobiť systematickú chybu merania teploty, čo sa priamo prejavuje na posunutej ekviterme a nesprávnych kotlových výstupných teplotách.

Rovnako dôležité je, že snímač umiestnený v zásobníku (napríklad Sada NTC snímača do zásobníka 10 kΩ) má identickú fyzikálnu charakteristiku, ale slúži na iný účel – meranie teploty akumulovanej vody. Viac o charakteristikách NTC snímačov a ich zámennosti nájdete v téme NTC snímače teploty – odpory, charakteristiky a zámennosť pri servise kotlov a zásobníkov vo Vedomostnom centre.

Správne umiestnenie vonkajšieho snímača je rovnako kritické ako jeho technické parametre. Snímač musí byť:

umiestnený na severnej alebo severozápadnej fasáde budovy – mimo priameho slnečného žiarenia
chránený pred odrazeným teplom z povrchov (asfalt, betón, iné budovy)
vo výške cca 2–3 m nad terénom, mimo dosahu zdrojov tepla (vetracie otvory, výfuky kondenzátu)
s dostatočnou vzduchotesnosťou káblovej priechodky, aby nedochádzalo ku kondenzácii v krabici

Podrobnejšie odporúčania pre montáž vrátane káblového vedenia sú spracované v samostatnej téme Snímač vonkajšej teploty – správne umiestnenie, orientácia a káblové vedenie podľa montážnych predpisov.

Štruktúra ekvitermnej krivky a jej parametre

Ekvitermická krivka je matematická funkcia, ktorá definuje požadovanú teplotu kotlovej vody (t_v) ako funkciu vonkajšej teploty (t_von). V jednoduchej lineárnej aproximácii platí:

t_v = t_v,max − k × (t_von − t_von,min)

kde k je sklon krivky (strmosť), t_v,max je maximálna teplota kotlovej vody pri výpočtovej vonkajšej teplote t_von,min. Väčšina moderných regulátorov pracuje s dvoma alebo troma parametrami, ktoré určujú tvar krivky:

Sklon (sklon krivky, "Heating curve slope", niekedy označovaný ako "s" alebo číslom 0,5–3,5): Určuje, o koľko stupňov sa zvýši teplota vody pri poklese vonkajšej teploty o 1 °C. Pre podlahové kúrenie typicky 0,3–0,6, pre radiátorové sústavy s otopnou krivkou 75/60 typicky 1,0–1,8, pre staré radiátory 90/70 až 2,0–2,8.
Parallelný posun (ekvitermný posun, "Heating curve level"): Vertikálny posun celej krivky nahor alebo nadol bez zmeny sklonu. Slúži na korekciu vnútornej teploty, keď je sklon nastavený správne, ale izbová teplota je systematicky nízka alebo vysoká.
Maximálna teplota vody (t_max): Obmedzenie výstupnej teploty kotla – dôležité pre podlahové kúrenie (zvyčajne max. 45–50 °C) alebo pre ochranu systému.
Minimálna teplota vody (t_min): Spodné obmedzenie – kotol nebude klesať pod nastavenú hodnotu ani pri vysokej vonkajšej teplote. Typicky 20–25 °C.

Postup výpočtu a prvotného nastavenia ekvitermnej krivky

Pred prvým spustením regulácie by mal technik poznať aspoň základné parametre otopnej sústavy – projektovú teplotu vykurovacej vody, výpočtovú vonkajšiu teplotu pre danú klimatickú oblasť podľa STN EN 12831 a požadovanú vnútornú návrhovú teplotu. Na Slovensku je výpočtová vonkajšia teplota väčšinou −12 °C až −15 °C (pre nízko položené oblasti) alebo −18 °C až −22 °C (horské oblasti).

Príklad výpočtu sklonu ekvitermnej krivky pre typický rodinný dom:

Projektovaná teplota vykurovacej vody pri t_von = −15 °C: t_v = 75 °C
Teplota kotlovej vody pri t_von = +15 °C (limit vykurovanie OFF): t_v = 25 °C
Rozdiel teplôt vody: 75 − 25 = 50 °C
Rozdiel vonkajšej teploty: 15 − (−15) = 30 °C
Sklon: 50 / 30 = 1,67

Toto je matematický základ. V praxi však väčšina kotlových regulátorov (vrátane Vaillant VRT 50) nepoužíva priamu hodnotovú zadanie sklonu v °C/°C, ale číselné stupnice (napr. 0 až 40 na Vaillantu alebo 1 až 9 na starších Prothermoch). Každý výrobca má vlastnú konverziu – vždy je potrebné konzultovať servisný návod pre konkrétny model.

Orientačné hodnoty sklonu podľa typu sústavy:

Typ otopnej sústavy	Teplota vody (°C)	Sklon krivky (°C/°C)	Typický stupeň regulátora
Podlahové kúrenie, NED budova	35/28	0,4–0,6	0,5–0,8 (Vaillant)
Podlahové kúrenie, staršia budova	45/35	0,6–0,9	0,8–1,2 (Vaillant)
Radiátory nízkoteplotné (rebríky, konvektory)	60/45	1,0–1,4	1,2–1,6 (Vaillant)
Klasické radiátory	75/60	1,5–1,8	1,8–2,2 (Vaillant)
Staré panelové/liatinové radiátory	90/70	2,0–2,8	2,5–3,5 (Vaillant)
Kombinovaná sústava (PK + radiátory)	55/45	0,8–1,2	1,0–1,5 (Vaillant)

Ladenie ekvitermnej krivky v praxi – postup a kritériá

Výpočtové hodnoty sklonu sú len vstupným bodom. Reálne ladenie si vyžaduje niekoľko vykurovacích cyklov a iteratívny prístup. V praxi sa osvedčil nasledovný postup:

Krok 1: Prvotné nastavenie a základná kontrola

Nastavte sklon na vypočítanú alebo odporúčanú hodnotu pre daný typ sústavy. Zapnite systém a nechajte ho pracovať minimálne 24–48 hodín v ustálenom stave. Počas tohto obdobia sledujte skutočnú izbovú teplotu a porovnávajte ju s požadovanou hodnotou (zvyčajne 20–21 °C). Nestačí merať teplotu jednou hodinou – budova má tepelnú zotrvačnosť, ktorá môže maskovať nesprávne nastavenie.

Krok 2: Identifikácia chyby – nízka alebo vysoká teplota

Ak je izbová teplota systematicky nízka naprieč celým rozsahom vonkajšej teploty, zvýšte paralelný posun (nie sklon). Ak je izbová teplota nízka len pri extrémnych mrazoch, ale v prechodnom období dostatočná, zvýšte sklon krivky. Opačná logika platí pre prípad prehrevania.

Typická chyba montážnikov: pri prehriati miestností v prechodnom období automaticky znižujú sklon, no problém môže byť aj v príliš vysokom paralelnom posune. Oba parametre pôsobia odlišne – sklon mení strmost, posun mení základnú úroveň.

Krok 3: Overenie správnosti pri minimálnych vonkajších teplotách

Najdôležitejší test je pri extrémnych mrazoch – pri projektovej vonkajšej teplote by mal systém dosiahnuť projektovanú teplotu vykurovacej vody. Ak kotol pri −15 °C nedosiahne naprojektovaných 75 °C (a kotol na to má výkon), sklon je príliš nízky.

Ekvitermická regulácia pre podlahové vykúrenie

Podlahové kúrenie je najnáročnejší systém pre ekvitermickú reguláciu z dôvodu vysokej tepelnej zotrvačnosti. Betonová masa podlahy (zvyčajne 60–100 mm betónu) akumuluje teplo na niekoľko hodín – to znamená, že chyba v nastavení sa prejaví s oneskorením 4–8 hodín. Preto je pri podlahovom kúrení ešte dôležitejšie mať správne nastavenú ekvitermnú krivku, nie reaktívny On/Off termostat.

Kľúčové obmedzenia pre podlahové kúrenie:

Maximálna teplota povrchu podlahy podľa STN EN 1264: 29 °C pre obytné priestory, 33 °C pre kúpeľňové pásy, 35 °C pre okrajové zóny
Maximálna teplota vody v rozdeľovači: 45–55 °C podľa projektu, zvyčajne nastavená ako t_max v regulátore
Minimálna rýchlosť prúdenia v okruhoch: kontrolovať pri nízkych výkonových požiadavkách (riziko laminárneho prúdenia a nerovnomerného ohrevu)
Pre kombinované systémy (PK + radiátory) je nevyhnutný zmiešavač alebo trojcestný ventil s vlastnou reguláciou pre okruh podlahového kúrenia

Sklon ekvitermy pre podlahové kúrenie sa pohybuje v rozmedzí 0,3–0,7, pričom pre nízkoenergetické domy (potreba tepla pod 40 kWh/m²/rok) je obvyklá hodnota 0,3–0,5. Pri takto nízkych sklonom je krivka takmer horizontálna a systém pracuje prakticky v konštantnej teplote vody – čo je správne, keďže tepelné straty sú minimálne a budova prirodzene využíva pasívne solárne zisky.

Ekvitermická regulácia pre radiátorové sústavy a kombinácie

Pri klasických radiátorových sústavách je tepelná zotrvačnosť podstatne nižšia (desiatky minút oproti hodinám pri PK) a systém reaguje rýchlejšie. To dáva väčší priestor pre ekvitermickú reguláciu, ale zároveň zvyšuje nároky na presnosť vonkajšieho snímača a rýchlosť riadiacej slučky kotla.

Pre staré panelové domy s liatinovými radiátormi a projektovou teplotou 90/70 °C je bežný sklon krivky 2,0–2,8. Tu je dôležité správne nastaviť aj limitnú teplotu kotla – kondenzačné kotly pri takýchto teplotách nepracujú v kondenzačnom režime a ich účinnosť klesá. Preto je pri rekonštrukciách týchto sústav vhodné odporúčať zákazníkovi výmenu radiátorov za väčšie (s nižšou teplotou vody), čo umožní nižší sklon krivky a kondenzačný režim kotla.

Pre kombinované sústavy (okruh podlahového kúrenia + okruh radiátorov) je ekvitermická krivka nastavovaná pre radiátorový okruh (vyššia teplota), pričom podlahový okruh je zmiešavaný cez trojcestný ventil s vlastným regulátorom alebo termostatickým zmiešavacím ventilom. Viac o zapojení viacerých okruhov nájdete v téme Regulácia vykurovania v sústave s viacerými okruhmi – zapojenie zónových termostatov, zmiešavačov a riadiacich jednotiek.

Interakcia ekvitermickej regulácie s izbovým termostatom

Ekvitermická regulácia pracuje najefektívnejšie v kombinácii s izbovým termostatom, ktorý slúži ako korekčný prvok. Moderné regulátory (Vaillant VRT 50, Protherm Thermolink B, Thermolink LUX) umožňujú takzvaný ekvitermno-izbový režim, kde:

Ekvitermická krivka nastavuje základnú teplotu vody podľa vonkajšej teploty
Izbový snímač (alebo termostat) koriguje krivku nahor alebo nadol podľa skutočnej izbovej teploty
Výsledok je adaptívna regulácia s rýchlou reakciou na zmenu vonkajšej teploty, ale aj na interné tepelné zisky (ľudia, spotrebiče, slnko)

Protherm Thermolink B a Protherm Thermolink LUX sú regulátory prepojené s kotlom cez eBus zbernicu, čo umožňuje bidirektívnu komunikáciu – regulátor nielen prijíma pokyny, ale aj číta stav kotla (skutočnú teplotu vody, výkon, chybové kódy) a podľa toho optimalizuje riadiaci algoritmus. Pre správnu inštaláciu a nastavenie adries na eBus zbernici odporúčame naštudovať tému Pripojenie termostatov Protherm Thermolink a Vaillant VRT k eBus zbernici – postup inštalácie a nastavenia adries.

Dôležité upozornenie: ak je kotol riadený cez eBus a zároveň je pripojený vonkajší snímač priamo do kotla (nie do regulátora), niektoré kombinácie môžu spôsobiť konflikt riadenia. Vždy skontrolujte v servisnom menu kotla, ktoré vstupy (vonkajší snímač, izbový vstup, eBus) sú aktívne a aká je ich priorita. Nesprávna konfigurácia je bežná príčina divokého chovania kotla – striedavého zapínania a vypínania bez zjavného dôvodu.

Špecifické situácie a problémy pri ladení v praxi

Prehriatie v prechodnom období (jeseň/jar)

Toto je najčastejšia sťažnosť po uvedení ekvitermickej regulácie do prevádzky. Príčiny môžu byť tieto:

Príliš vysoký sklon krivky – teplota vody pri vonkajšej teplote 5–10 °C je stále príliš vysoká
Príliš vysoký paralelný posun
Vonkajší snímač je vystavený slnku a zobrazuje nižšiu teplotu, než je skutočná – kotol dodáva viac tepla
Budova má veľké pasívne solárne zisky (zasklené plochy na juhu), ktoré ekvitermická regulácia sama osebe nevie zohľadniť – riešením je korekcia cez izbový snímač alebo nastavenie zónovej regulácie
Príliš nízky bod vypnutia (napr. ekviterma je aktívna do +18 °C vonkajšej teploty, ale budova s pasívnymi ziskami nepotrebuje vykurovanie od +12 °C)

Nedostatočný výkon pri extrémnych mrazoch

Ak pri projektovej vonkajšej teplote systém nedodá dostatočné teplo, môže ísť o:

Príliš nízky sklon krivky – kotol nedosiahne projektovú teplotu vody
Maximálna teplota kotla je obmedzená na nižšiu hodnotu, ako je potrebná
Kotol je poddimenzovaný pre danú budovu (to ekvitermická regulácia nevyrieši – je to hydraulický alebo tepelnotechnický problém)
Porucha alebo chybné meranie vonkajšieho snímača – snímač zobrazuje vyššiu teplotu (napr. vplyvom tepelného mostíka cez stenu) a kotol si myslí, že je teplejšie, ako v skutočnosti je

Nestabilné chovanie kotla (cyklické zapínanie a vypínanie)

Tzv. taktovanie kotla (short-cycling) pri ekvitermickej regulácii môže mať tieto príčiny:

Prílišná hysterézia alebo nedostatočná hysterézia v nastavení kotla – skontrolujte parametre diferenciálu teploty
Príliš malý objem vody v sústave bez akumulačnej nádoby – kotol rýchlo dosiahne nastavenú teplotu, vypne sa, ochladí sa a znovu zapne
Konflikt medzi vstupom vonkajšieho snímača a izbovým signálom (eBus vs. bimetalový kontakt) – treba vyriešiť konfiguráciou prioritných vstupov v servisnom menu

Ekvitermická regulácia a kondenzačný režim kotla

Správne nastavená ekvitermická regulácia je predpokladom pre maximálne využitie kondenzačného režimu plynového kotla. Kondenzácia nastáva, keď teplota spiatočky klesne pod rosný bod spalín – pre zemný plyn je to cca 57 °C pri λ=1 (stechiometria), v praxi pri bežnom prebytku vzduchu cca 55 °C pre teplotu spiatočky.

To znamená, že pre udržanie kondenzačného režimu je potrebná teplota spiatočky pod cca 52–55 °C (s rezervou). Pre radiátorové sústavy s teplotou 75/60 °C je spiatočka pri plnom výkone 60 °C – kondenzácia neprebieha. Ekvitermická regulácia ale znižuje teplotu vody pri miernejšom počasí: pri vonkajšej teplote +5 °C môže byť teplota vody napríklad len 55/45 °C, teda spiatočka 45 °C → kondenzácia prebieha a kotol dosahuje vyššiu účinnosť.

Z tohto pohľadu je správne nastavenie ekvitermy (nie príliš strmá krivka) priamym ekonomickým prínosom – kotol pracuje v kondenzačnom režime čo najdlhší čas počas sezóny.

Praktické príklady nastavenia z reálnych zákaziek

Zákazka 1: Rekonštrukcia radiátorového systému v rodinnom dome z roku 1985, Žilina
Dom s murovanou obálkou, merná potreba tepla cca 90 kWh/m²/rok, radiátory dimenzované na 80/60 °C. Kotol: Protherm Panther Condens 25 KKO s eBus. Vonkajší snímač: Protherm NTC vonkajší snímač osadený na severnú stenu. Prvotné nastavenie sklonu: 1,8. Po 48 hodinách pri vonkajšej teplote −5 °C bola izbová teplota 22,5 °C miesto 21 °C → sklon znížený na 1,6, paralelný posun znížený o 2 °C. Po ďalšom ladení pri mrazoch −12 °C: izbová teplota 20,5 °C → výsledok prijateľný, žiadna ďalšia korekcia.

Zákazka 2: Nový rodinný dom s podlahovým kúrením, Trenčín
Nízkoenergetický dom (32 kWh/m²/rok), podlahové kúrenie, projektová teplota vody 38/30 °C. Kotol Vaillant ecoTEC plus, regulátor Vaillant VRT 50 s vonkajším snímačom. Prvotné nastavenie sklonu: 0,5 (Vaillant stupnica). Výsledok po 5 dňoch prevádzky: v prechodnom období mierne prehrievanie (22–23 °C). Sklon znížený na 0,4, paralelný posun −3 °C. Pri vonkajšej teplote pod −8 °C bola teplota akceptovateľná (21 °C). Zákazka uzavretá.

Zákazka 3: Bytový dom, Bratislava, kombinovaná sústava
Starší panelový bytový dom po zateplení, radiátory dimenzované pôvodne na 90/70 °C, po zateplení postačuje teplota 65/50 °C. Kotol Protherm Jaguar, regulátor Protherm Thermolink LUX. Sklon nastavený na 1,4 (pôvodne mal montážnik nastavené 2,2 – budova bola predhriata). Po ladení cez dve vykurovacie periódy: sklon 1,3, paralelný posun +2 °C. Spotreba plynu klesla o cca 14 % v porovnaní s predchádzajúcou sezónou.

Najčastejšie otázky montážnikov (FAQ)

Akú hodnotu sklonu nastaviť pri prvom spustení, keď nemám projektovú dokumentáciu budovy?

Bez projektu vychádzajte z orientačných hodnôt: podlahové kúrenie v novej budove → sklon 0,4–0,5; radiátory v dome po roku 2000 → 1,2–1,5; radiátory v starej budove pred rokom 1990 → 1,6–2,0. Začnite v strede odporúčaného rozsahu a iteratívne dolaďujte podľa skutočnej izbovej teploty. Vždy nechajte systém pracovať aspoň 24–48 hodín pred ďalšou úpravou – skokové zmeny v nastavení sú zbytočné a zavádzajúce.

Môžem použiť generický NTC 10 kΩ snímač namiesto originálneho vonkajšieho snímača kotla?

Teoreticky áno, ak má rovnakú charakteristiku (beta-koeficient). Protherm a Vaillant používajú NTC snímače s beta-koeficientom 3988 K alebo 3435 K – závisí od modelu. Ak je beta-koeficient generického snímača iný, nastáva meracia chyba, ktorá sa prejavuje systematickou odchýlkou teploty (napr. o 3–8 °C pri extrémnych hodnotách). V praxi je najbezpečnejšie použiť originálne diely alebo overene kompatibilné snímače. Postup overenia zámennosti nájdete v téme Kalibrácia a overenie presnosti NTC snímačov teploty pri servise.

Prečo kotol taktuje (krátke cykly zapnutia a vypnutia) aj pri správne nastavenom sklone ekvitermy?

Najčastejšia príčina je malý objem vody v sústave. Kotol dosiahne nastavenú teplotu rýchlo, vypne horáky, voda sa ochladí a cyklus sa opakuje. Riešením je hydraulická vyrovnávacia nádoba (hydraulický separátor) alebo akumulačná nádoba aspoň 30–50 l na každých 10 kW výkonu kotla. Ďalšou príčinou môže byť príliš úzka hysterézia v nastavení kotlovej elektroniky – zvoľňte diferenciál o 2–3 °C. Podrobnejšia diagnostika je v téme Časté poruchy izbových termostatov a snímačov – výpadky komunikácie, chybné kódy a diagnostika priamo na kotle.

Aký vplyv má vzdialenosť vonkajšieho snímača od kotla na presnosť regulácie?

NTC snímač je odporový – na vedení vzniká odpor kábla, ktorý pridáva systematickú chybu. Pre bežný kábel CYKY 2×1 mm² je odpor cca 17,2 Ω/100 m (pri 20 °C). Pri NTC 10 kΩ (typická citlivosť ~40 Ω/°C pri 0 °C) spôsobuje 50 m kábla chybu cca 17,2×0,5/40 ≈ 0,22 °C – čo je zanedbateľné. Problém nastáva pri kábli s veľmi malým prierezom (0,35 mm²) alebo pri dlhých vedeniach nad 100 m. V praxi pri štandardných inštaláciách rodinných domov (do 50 m kábla) nie je odpor vedenia relevantný problém.

Je možné kombinovať ekvitermickú reguláciu s časovým programom (napr. nočné útlmy)?

Áno, a pri správnom nastavení je to veľmi efektívna kombinácia. V nočnom režime regulátor znižuje požadovanú vnútornú teplotu (napr. na 17–18 °C), čo posunie celú ekvitermnú krivku nadol (ekvivalentné zníženie paralelného posunu). Kotol teda pracuje s nižšou teplotou vody a zároveň menej často. Dôležité je nastaviť dostatočnú predstihom pre ranné nábehové obdobie – budovy s vyššou tepelnou zotrvačnosťou (masívna konštrukcia, PK) potrebujú predstih 60–120 minút, ľahké konštrukcie 20–40 minút. Niektoré regulátory (Thermolink LUX, VRT 50) umožňujú automatické učenie predbežného nabehu.

Ako ovplyvňuje zateplenie budovy existujúce nastavenie ekvitermy?

Zateplenie budovy zásadne znižuje tepelné straty – a teda vyžaduje nižšiu teplotu vykurovacej vody pre rovnaké podmienky. V praxi to znamená, že sklon ekvitermy treba po zateplení znížiť, typicky o 20–40 % pôvodnej hodnoty. Navyše sa znižuje výpočtová vonkajšia teplota, pri ktorej je potrebný maximálny výkon. Po kompletnom zateplení panelového domu (fasáda, strecha, okná) možno sklon znížiť z pôvodných

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.