Zapojenie prietokového ohrievača na tuhé a mäkké spájky: požiadavky na materiál, tesnosť a kontrola pred uvedením do prevádzky

Zapojenie prietokového ohrievača na tuhé a mäkké spájky: požiadavky na materiál, tesnosť a kontrola pred uvedením do prevádzky

Kvalita spájkovaných spojov na hydraulickom okruhu prietokového ohrievača patrí medzi oblasti, kde sa najčastejšie robia chyby, ktoré sa prejavia až po niekoľkých mesiacoch prevádzky – tečúcim spojom, koróziou alebo v horšom prípade poškodením samotného výmenníka. Tento článok sa zameriava výlučne na technickú stránku veci: aký materiál spájky zvoliť, kedy použiť tvrdú a kedy mäkkú spájku, aké sú požiadavky noriem na tesnosť a ako sa vykonáva skúška tesnosti pred prvým spustením. Predpokladáme, že čitateľ pozná základy inštalatérskej praxe – ide o odbornú referenciu, nie návod pre laika.

Ak hľadáte prehľad o celkovom postupe montáže vrátane plynových a spalinových prípojok, odkazujeme na článok Montáž plynového prietokového ohrievača: postup pripojenia plynu, vody, odvodu spalín a uvádzanie do prevádzky v tomto Vedomostnom centre. Tu sa sústreďujeme výlučne na spájkovanie a kontrolu pred uvedením do prevádzky.

Prečo je výber spájky pri prietokových ohrievačoch kritický

Prietokový ohrievač pracuje v iných podmienkach ako bežný vykurovací okruh. Voda v primárnom okruhu kotla cirkuluje s teplotou zvyčajne do 80 °C, avšak v prietokovom ohrievači teplota vody stúpa rýchlo z teploty studenej vody (5–15 °C) na výstupnú teplotu 38–55 °C, pričom výmenník môže mať lokálnu povrchovú teplotu výrazne vyššiu. Dôsledkom sú výrazné teplotné dilatácie a cyklické napätia v spoji. Navyše, tlak vody v distribučnej sieti sa pohybuje bežne v rozsahu 2,5–5 bar, v niektorých lokalitách aj vyššie, čo kladie nároky na mechanickú pevnosť spoja.

Druhý kritický faktor je chemická agresivita. Pitná voda spĺňajúca STN EN 1717 obsahuje rôzne množstvá chlóru, kyslíka a iných rozpustených látok, ktoré pri nevhodnej spájke urýchľujú koróziu, najmä pri kontakte odlišných kovov (galvanická korózia). Výber nevhodnej spájky s obsahom olova môže navyše spôsobiť kontamináciu pitnej vody – čo je dnes zákonom vylúčené.

Normy a legislatívne požiadavky na spájky pre pitné vody

Základnou normou pre spájkovanie potrubí pitnej vody je STN EN 1254 (tvarovky z medi a zliatin medi) v spojení s STN EN 29453 pre mäkké spájky a STN EN ISO 3677 pre tvrdé spájky. Z hľadiska hygieny pitnej vody platí nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré implementuje Smernicu 98/83/ES a odkazuje na požiadavky DVGW W270 a Drinking Water Directive 2020/2184/EÚ. Praktickým dôsledkom je:

• Zákaz spájok s obsahom olova nad 0,2 % hmotnostných pre potrubia pitnej vody (platí od r. 1994, v praxi dodnes ignorovaný pri opravách starých inštalácií).
• Povinnosť použiť spájky certifikované podľa DVGW alebo KTW/W270 pre časti v kontakte s pitnou vodou.
• Pre tlakové zariadenia (PED 2014/68/EÚ) platí požiadavka na preukázateľnú pevnosť spoja – relevantné pre výmenníkové prípojky u výkonnejších ohrievačov.

V praxi to znamená: pre všetky vodné prípojky prietokového ohrievača – vstup studenej vody, výstup teplej vody, prípadne cirkulačné vedenie – musíte použiť výhradne bezolovnaté spájky s certifikáciou pre pitnú vodu. Toto nie je odporúčanie, je to zákonná povinnosť.

Mäkká spájka: materiál, teploty a obmedzenia použitia

Mäkká spájka (soft soldering, spájkovanie do cca 450 °C) je pre inštalatérsku prax bežnou voľbou pri medenom potrubí DN15–DN28. Pre pitnú vodu sa dnes používajú výhradne bezolovnaté cínové spájky, najčastejšie:

• Sn97Cu3 (97 % cín, 3 % meď) – teplota tavenia 227–310 °C, doporučená pracovná teplota 250–280 °C. Toto je de facto štandard pre vodoinštalácie v SR a ČR.
• Sn96,5Ag3Cu0,5 (SAC305) – pridanie striebra zvyšuje pevnosť a odolnosť voči vibráciám, teplota tavenia 217–220 °C, výhodná pre vibračne namáhané prípoje blízko hořáku.
• Sn95Ag5 – vyššia pevnosť, odolnosť voči tečeniu pri vyšších teplotách, vhodné pre výstupy teplej vody pri dlhodobej teplote 55–60 °C.

Starú klasiku Sn50Pb50 (cín-olovo 50/50) a Sn60Pb40 v dnešnej dobe na pitnej vode nemožno použiť legálne. Napriek tomu sa s ňou v teréne pri opravách starých inštalácií stále stretávame – toto je zásadná chyba, ktorú servisný technik musí rozpoznať a opraviť.

Tavidlo pre mäkkú spájku

Mäkká spájka vyžaduje aktívne tavidlo. Pre pitnú vodu platí požiadavka na tavidlá typu F-SW 21 alebo F-SW 32 podľa DIN EN 29454 – sú to zvyčajne zinokloridy s organickými prísadami, no pre pitnú vodu sa odporúčajú výhradne bezkyselinové alebo slabokyslinové tavidlá na vodnej báze, ktoré nevyžadujú oplach alebo ho zjednodušujú. Po spájkovaní je povinný dôkladný oplach zvnútra, keďže zvyšky agresívneho tavidla korodujú meď a kontaminujú pitnú vodu. Tavidlá, ako je napr. Sanha-Flux alebo WS-Flux, sú formulované špeciálne pre bezolovnaté spájky a je vhodné kupovať vždy tavidlo a spájku od rovnakého výrobcu, keďže sú vzájomne optimalizované.

Obmedzenia mäkkej spájky v kontexte prietokového ohrievača

Mäkká spájka má hranicu dlhodobej mechanickej pevnosti pri teplotách nad 100 °C – to pri pitnej vode nie je bežne problém, avšak pre prípojku teplej vody s výstupnou teplotou 50–60 °C a cyklickými teplotnými rázmi (studená voda – horúca voda niekoľkodesiatkrát denne) sa odporúčajú striebrom legované varianty (Sn95Ag5). Čistý Sn97Cu3 je vhodný pre vstup studenej vody a sekundárne rozvody.

Tvrdá spájka: materiál, technika a kde je povinná

Tvrdá spájka (brazing, teplota nad 450 °C) poskytuje mechanicky a tepelne podstatne odolnejší spoj. Pri plynových prietokových ohrievačoch je tvrdá spájka požadovaná na všetkých plynových prípojkách medeného potrubia podľa STN EN 1775 a TPP 700 02. Niektorí výrobcovia ju požadujú aj pre interné prípojky výmenníka pri vyšších výkonoch.

Typy tvrdých spájok pre inštaláciu plynových ohrievačov

• Cu94P6 (fosformeď, CP105) – teplota tavenia 710–820 °C. Používa sa výhradne na spoje meď–meď, nevyžaduje tavidlo (fosfór pôsobí ako dezoxidant). Nevhodná pre meď–mosadz alebo meď–oceľ. Cenovo dostupná, veľmi rozšírená. Pevnosť v strihu: cca 200–280 MPa.
• Ag 2 (L-AgCuP, BAg-7 ekvivalent) – obsah striebra 2–5 %, fosforu 4–7 %, zvyšok meď. Podobné vlastnosti ako CP105, mierne nižšia teplota tavenia (643–788 °C), lepšia tekutosť, vhodná pre tenké škáry.
• Ag 55 (L-Ag55Sn, podľa EN ISO 3677) – obsah striebra 55 %, zvyšok meď, zinok, cín. Teplota tavenia 630–660 °C. Vyžaduje tavidlo. Vhodná pre meď–meď aj meď–mosadz, nízka teplota aplikácie znižuje riziko prepaľovania tenkostenných výmenníkov. Certifikovaná pre pitnú vodu. Oveľa drahšia, ale pri prípojkách blízko citlivých komponentov neoceniteľná.
• Cu (čistá meď, AWS BCu-1) – používa sa v peciach, nie v teréne. Teplota tavenia 1083 °C. Pre montáž prietokových ohrievačov irelevantná.

Pre plynové potrubie Cu platí podľa TPP 700 02 a STN EN 1775 požiadavka na tvrdé spájkovanie s tavidlom (okrem CuP spájok, kde nie je potrebné). Pracovná teplota spájkovacieho horáka pri CP105 je 750–820 °C – to je žltočervené až oranžové žiarenie medi. Príliš nízka teplota vedie k studeným (granulovaným) spojom, príliš vysoká k oxidácii a stratifikácii spájky.

Rozmery škáry pri spájkovaní – kapilárny efekt

Kľúčový parameter pre kvalitu tvrdého aj mäkkého spájkovania je šírka škáry. Spájka sa do škáry dostáva kapilárnym efektom – ak je škára príliš veľká, kapilára nefunguje a spoj bude porézny. Ak je príliš malá, spájka nepreteká celou dĺžkou:

• Mäkká spájka Sn97Cu3: optimálna škára 0,05–0,2 mm
• Tvrdá spájka CuP/Ag: optimálna škára 0,05–0,15 mm (pri Cu–Cu), 0,05–0,25 mm (pri Cu–mosadz)

Tvarovky podľa STN EN 1254-1 sú dimenzované tak, aby pri správne zvolenom priemere rúrky poskytovali potrebnú škáru. Ručné dorezávanie alebo použitie neoriginálnych tvaroviek s voľnými toleranciami je zdrojom problémov. Hĺbka zasunutia rúrky do tvarovky musí byť v celom rozsahu – minimálne podľa EN 1254: pre DN15 je to 11 mm, pre DN22 je to 15 mm, pre DN28 je to 17 mm.

Postup prípravy pred spájkovaním – prax z terénu

Inštalatérska prax ukazuje, že väčšina problematických spojov nie je dôsledkom zlého spájkovania samotného, ale zlej prípravy. Konkrétne:

Čistenie povrchu

Medenú rúrku aj tvarovku je nutné pred spájkovaním mechanicky očistiť – drôtenou kefou (pre vnútro tvarovky) alebo brusným plátnom zrnitosti P120–P180 (pre vonkajší povrch rúrky). Povrch musí byť matný, bez oxidovej vrstvy, bez stôp oleja alebo tuku. Hrubou chybou je dotýkanie sa očisteného povrchu holými rukami – mastnota z pokožky postačuje na zhoršenie zmáčania spájkou. Po očistení okamžite naniesť tavidlo a zapojiť – nenechávať dlho expozíciu vzduchu.

Nanesenie tavidla

Tavidlo naniesť tenkou rovnomernou vrstvou na vonkajší povrch rúrky v oblasti škáry. Nadmerné množstvo tavidla spôsobuje vznik inklúzií vo spoji a kontamináciu vnútra potrubia. Pre pitnú vodu: výlučne certifikované tavidlá bez kyselinového reziduálneho efektu.

Ohrev pri mäkkom spájkovaní

Pre mäkkú spájku (Sn97Cu3) stačí propánový alebo MAPP horákok. Ohrev aplikovať na tvarovku (masívnejší kus), nie na spájku. Spájka sa dotýka okraja škáry a pri dosiahnutí pracovnej teploty (250–280 °C) sama vteká kapilárnym efektom. Kontrolným signálom je zmenenie farby tavidla z bielej peny na sklovitú transparentnú hmotu – vtedy je správna teplota dosiahnutá. Po vyplnení škáry prestať pridávať spájku – prebytok tvorí guľaté usadeniny na okraji, ktoré neskôr odpadávajú.

Ohrev pri tvrdom spájkovaní

Tvrdá spájka vyžaduje acetyléno-kyslíkový alebo propán-kyslíkový horák. MAPP-Air nie je dostatočný pre spoľahlivé dosiahnutie 750–820 °C. Plameň musí byť neutrálny alebo mierne karburačný – oxidačný plameň spôsobuje oxidáciu medi a zlé zmáčanie spájky. Tvarovka aj rúrka sa ohrejú rovnomerne na požadovanú teplotu (farba: tmavočervená až červená), potom sa dotkneme spájkou okraja škáry. Ak spájka okamžite tečie do škáry, teplota je správna.

Špecifické požiadavky pri jednotlivých modeloch Protherm Panda

V praxi sa najčastejšie stretneme s modelovými radmi Protherm Panda v rôznych výkonových konfiguráciách. Každý z nich má mierne odlišné hydraulické prípojky a konštrukčné detaily, na ktoré treba pri spájkovaní dbať.

Protherm Panda POG 19 a Protherm Panda POG 24 sú atmosferické prietokové ohrievače s prípojkami G½" (voda) a G¾" (plyn), pričom interné vodiče sú dimenzované na Cu 15 mm pre vodu a Cu 15 mm (alebo Cu 22 mm s redukciou) pre plyn. Spájkovaný spoj na plynový vstup musí byť vždy tvrdou spájkou – toto nie je voliteľné. Pri modeli POG 24 má výmenník vyšší tepelný výkon a prípojka teplej vody môže byť teplotne zaťažená cyklami až 55 °C, čo odporúča Sn95Ag5.

Protherm Panda IOG mini 19 je kompaktný model s rovnakými prípojkami, avšak menším priestorom okolo tvaroviek – treba počítať s horším prístupom horáka, čo zvyšuje riziko prehriania plastových komponentov. Pred spájkovaním odporúčame odstrániť plastové kryty a chrániť okolité komponenty mokrými handričkami.

Protherm Panda IOG 24 disponuje integrovaným zapaľovačom a senzorom – elektronika je uložená bližšie k hydraulickým prípojkám, preto je tepelná ochrana pri spájkovaní obzvlášť dôležitá. Odporúčame použiť tepelnoizolačné štíty (aluminátová rohož) na ochranu elektronickej dosky.

Výkonnejší model Protherm Panda PTP TG 27 s výkonom 27 kW má priemery prípojok Cu 22 mm (voda) a Cu 22 mm (plyn). Pri tomto rozmere je kapilárne vyplnenie škáry pri tvrdom spájkovaní náročnejšie – odporúčame použiť Ag55 spájku pre lepšiu tekutosť, prípadne horáky s väčšou výhrevnou hlavou pre rovnomerný ohrev.

Požiadavky na tesnosť – normy a skúšobné tlaky

Pred uvedením akéhokoľvek prietokového ohrievača do prevádzky je povinná tlaková skúška tesnosti hydraulického okruhu. Táto požiadavka vyplýva z viacerých noriem súčasne:

• STN EN 806-4 (Technické požiadavky na vnútorné vodovody – inštalácia): tlaková skúška vodného okruhu vodou alebo inertným plynom.
• STN EN 1775 + TPP 700 03: skúška tesnosti plynového okruhu pred uvedením do prevádzky.
• Montážne predpisy výrobcu (Protherm IOM príručka): vyžaduje tlakovú skúšku hydrauliky pri minimálne 1,5-násobku maximálneho pracovného tlaku.

Tlaková skúška vodného okruhu

Maximálny pracovný tlak (PS) prietokových ohrievačov Protherm Panda je spravidla 10 bar. Skúšobný tlak sa teda pohybuje na 13 bar (1,3× PS podľa PED) alebo 15 bar (1,5× PS podľa montážneho predpisu výrobcu). Skúška sa vykonáva vodou pri izbovej teplote:

• Naplniť systém, odvzdušniť, zvýšiť tlak na skúšobnú hodnotu.
• Vydržať minimálne 30 minút bez poklesu tlaku viac ako 0,1 bar.
• Vizuálne skontrolovať všetky spoje a prípojky.
• Zaznamenať výsledky do montážneho protokolu.

Pokles tlaku počas skúšky môže byť spôsobený aj teplotnou kompenzáciou vody pri ohreve o niekoľko stupňov z kompresie – preto skúšku vykonávajte vždy pri ustálenej teplote vody a po stabilizácii (aspoň 10 minút po dosiahnutí tlaku pred meraním).

Skúška tesnosti plynového okruhu

Podľa TPP 700 03 a STN EN 1775 sa vykonávajú dve skúšky:

• Predbežná tlaková skúška (pevnostná): tlakom 1 bar (nízkotlakový rozvod do DN50) vzduchovým tlakom, 10 minút bez poklesu.
• Záverečná skúška tesnosti: tlakom prevádzkového tlaku (zvyčajne 20–25 mbar pre zemný plyn), 10 minút. Detekcia úniku detekčným prostriedkom (penidlo) na všetkých spojoch.

Penidlo sa nanáša štetcom na každý spoj vrátane závitovania, prírub a hadicových prípojok. Bubliny v peniadle sú jednoznačným indikátorom úniku. Nikdy nepoužívajte otvorený oheň na detekciu úniku plynu – toto je základné pravidlo, ale v teréne sa stále objavuje ako chyba.

Najčastejšie chyby pri spájkovaní prietokových ohrievačov v praxi

Na základe servisných poznatkov z niekoľkých desiatok podobných zákaziek možno identifikovať nasledujúce opakujúce sa problémy:

1. Použitie nesprávnej spájky na plynovej časti

Mäkká spájka na plynových prípojkách je jednou z najzávažnejších chýb. Mäkká spájka pri prevádzkových vibráciách horáku a teplotných cykloch postupne mikropraskná a vytvára netesnosť. V revíznom protokole sa takáto chyba pri tlakovej skúške prejaví ako pomalý únik – v teréne sa identifikuje až po niekoľkých týždňoch prevádzky. Nikdy neumiestňujte mäkkú spájku na plynové rozvody.

2. Prehrievanie výmenníka pri spájkovaní

Medeným výmenníkom prechádza tenké vlnité potrubie s hrúbkou steny 0,3–0,5 mm. Priame pôsobenie horáka na prípojky blízko výmenníka môže spôsobiť deformáciu, prepálenie alebo povolenie interných spojov výmenníka. Vždy použiť tepelné štíty a spájkovať v dostatočnej vzdialenosti od výmenníka (min. 80–100 mm ak je to konštrukčne možné).

3. Nedostatočná hĺbka zasunutia rúrky

Skrátená hĺbka zasunutia (napr. len 5 mm miesto požadovaných 11–17 mm) vedie k nedostatočnej spájkovanej ploche a k zníženiu pevnosti spoja. Pri opakovaných teplotných rázoch sa spoj postupne uvoľňuje. Vždy merajte a kontrolujte správnu hĺbku zasunutia pred spájkovaním.

4. Spájkovanie na mokrom potrubí

Zvyšková voda v potrubí (pri oprave existujúcej inštalácie) spôsobuje pri ohreve parné bubliny, ktoré bránia rovnomernému toku spájky. Systém musí byť pred spájkovaním dôkladne vysušený – otvorte všetky ventily, nechajte odtiecť a prúdenie vzduchu horákom (nie na samotnom potrubí) pomáha odpareniu zvyšnej vlhkosti.

5. Závitovacie tesniace materiály zasahujúce do spájkovanej časti

Pri kombinácii závitového a spájkovaného spoja treba dbať na to, aby PTFE páska alebo konopné tesnenie neprekrývalo oblasť spájkovaného spoja. Kontaminácia tavidla tesniacim materiálom vedie k poréznym spojom.

Kontrolný zoznam pred prvým spustením ohrievača

Po dokončení všetkých spájkovaných spojov a pred prvým zapnutím ohrievača je nutné systematicky skontrolovať nasledujúce body:

• ☐ Vizuálna kontrola všetkých spájkovaných spojov – správna kapilárna výplň, bez trhlín alebo poréznych miest
• ☐ Tlaková skúška vodného okruhu (skúšobný tlak 1,3–1,5 × PS, min. 30 minút)
• ☐ Pevnostná tlaková skúška plynovodu (1 bar vzduchom, 10 minút)
• ☐ Skúška tesnosti plynového okruhu penidlom pri prevádzkovom tlaku
• ☐ Kontrola správneho smeru prietoku (vstupy/výstupy podľa montážneho schématu výrobcu)
• ☐ Kontrola funkčnosti bezpečnostného ventilu (ak je inštalovaný)
• ☐ Odvzdušnenie vodného okruhu
• ☐ Kontrola odvodu kondenzátu (pri kondenzačných modeloch)
• ☐ Kontrola spalinového systému (ťah, tesnosť, prierez) – viď článok Odvod spalín pri prietokových ohrievačoch: dimenzovanie komína, spoločné pripojovacie potrubie a požiadavky noriem
• ☐ Vyplnenie montážneho protokolu a odovzdanie dokumentácie zákazníkovi

Kombinovanie spájkovaných a lisovacích spojov

V modernej inštalačnej praxi sa čoraz viac používajú lisovacie tvarovky (press-fit) ako alternatíva k spájkovaniu – systémy Viega Profipress, Geberit Mapress, SANHA Press a ďalšie. Pre prietokové ohrievače platí niekoľko dôležitých pravidiel pri kombinácii oboch typov spojov:

• Na plynových prípojkách sú lisovacie systémy v SR a ČR povolené len s explicitnou certifikáciou pre plyn (DVGW alebo ÖVGW) a s farebnými tesneniami (žlté HNBR pre plyn). Štandardné červené EPDM tesnenia nie sú pre plyn vhodné.
• Pri kombinovanej montáži (lisovanie + spájkovanie) musíte spájkovanie vykonať PRED lisovaním, keďže teplo z horáka degraduje elastomérové tesnenia lisovacích tvaroviek. Ak je to nutné zaspájkovať v blízkosti lisovacieho spoja, chráňte ho mokrou handričkou.
• Vzdialenosť medzi lisovaciou tvarovkou a miestom aplikácie horáka musí byť minimálne 200 mm, aby sa predišlo tepelnému poškodeniu tesnenia.

Dokumentácia a záručné podmienky

Výrobcovia prietokových ohrievačov (Protherm, Vaillant, Junkers a ďalší) podmieňujú platnosť záruky správnou montážou podľa schválených montážnych predpisov. Konkrétne požiadavky zahŕňajú:

• Montáž musí vykonať osoba s príslušnou odbornou spôsobilosťou (plyn: osvedčenie podľa § 16 zákona č. 251/2012 Z. z., resp. STN EN 1775 pre plynové inštalácie).
• Montážny protokol musí obsahovať: dátum montáže, meno a podpis montážnika, výsledky tlakových skúšok, typ a tlak plynu, nastavenie výkonu.
• Záručný servis Protherm vyžaduje registráciu ohrievača do 60 dní od inštalácie cez webový portál výrobcu.
• Použitie nevhodných materiálov (olovo-cínové spájky, nekvalifikované tavidlá) je dostatočným dôvodom na odmietnutie záruky pri vzniku škody.

Pre pochopenie ďalších záručných a technických požiadaviek špecifických pre konkrétne modely odporúčame článok Časté otázky montážnikov k prietokovým ohrievačom: tlak plynu, minimálny prietok, náhradné diely a záručné podmienky.

Materiálový kompatibilný výber: meď, mosadz, oceľ a korózia

Prietokové ohrievače majú hydraulické prípojky zvyčajne z mosadze (závitové vstupy) alebo medi (interné potrubie výmenníka). Montážnik musí pri spájkovaní pamätať na galvanickú kompatibilitu materiálov v obvode:

• Meď–mosadz: Malý galvanický potenciálový rozdiel, dlhodobo kompatibilné. Spájkovanie: mäkká spájka Sn97Cu3 alebo tvrdá Ag55 (s tavidlom).
• Meď–pozinkovaná oceľ: Galvanická korózia je reálnym problémom, najmä v mäkšej vode. Priamy kontakt medi s pozinkovanou oceľou (bez izolačného prvku) je neprípustný. Použiť dielektrické tvarovky alebo nerezové prechodky.
• Meď–nerezová oceľ: Kompatibilné v neutrálnych vodách. Pri vysokej tvrdosti vody alebo nízkej pH môže dochádzať ku korózii nerezu – sledovať chemizmus vody.
• Mosadz v pitnej vode: Dezinkifikácia mosadze v mäkkej (agresívnej) vode je problém – vyžadujú sa dezinkifikácii odolné zliatiny (DZR mosadz, označená DZR alebo DR). Bežná mosadz CW602N je nevhodná v agresívnych vodách.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Môžem na plynové prípojky Cu potrubia prietokového ohrievača použiť mäkkú bezolovnatú spájku, ak nemám k dispozícii acetyléno-kyslíkový horák?

Nie. Podľa STN EN 1775 a TPP 700 02 je pre plynové potrubia z medi povinná tvrdá spájka (brazing nad 450 °C). Mäkká spájka nie je pre plynovú prípojku prípustná bez ohľadu na jej bezolovnatý charakter. Pre tvrdé spájkovanie v teréne je prijateľnou alternatívou propán-kyslíkový alebo MAPP-kyslíkový horák, ktorý dosiahne potrebnú teplotu 750–820 °C. MAPP-vzduch (bez obohacovača kysl

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.

Meno a priezvisko Nevypĺňajte toto pole:

Email

Správa