Solárny kolektor AlCu so štrukturálnym antireflexným sklom: technické rozdiely a kedy sa oplatí pre projekt

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Solárny kolektor AlCu so štrukturálnym antireflexným sklom: technické rozdiely a kedy sa oplatí pre projekt

Pri výbere plochého solárneho kolektora sa montážnici a projektoví technici čoraz častejšie stretávajú s rozhodnutím, ktoré na prvý pohľad vyzerá ako marginálny detail – typ krycieho skla. Štandardné štrukturálne sklo verzus štrukturálne antireflexné sklo. Cenový rozdiel na úrovni jedného kolektora môže byť relatívne malý, ale ak sa správne vyhodnotí vo vzťahu k celkovému energetickému zisku systému, návratnosti investície a konkrétnemu umiestneniu inštalácie, rozhodnutie sa stáva podstatne zaujímavejším – a pre mnohé projekty jednoznačným. Tento článok rozoberá tému do hĺbky: fyziku priepustnosti skla, parametre z certifikátu Solar Keymark, kombináciu s absorberom AlCu, typické scenáre nasadenia a praktické skúsenosti z terénnych inštalácií.

Čo je AlCu absorber a prečo je relevantný kontext pre výber skla

Kombinácia hliníkového absorbera s medenou hydraulikou (AlCu) je dnes dominantný štandard v segmente plochých solárnych kolektorov strednej a vyššej triedy. Absorber je tvorený hliníkovým plechom s selektívnym povrchom (väčšinou PVD nástrekom, sputterovaným titanovým nitridom alebo CerMet vrstvou), pričom hydraulické rúry sú medené – buď mechanicky pripojené cez lamelový kontakt alebo ultravukovo zvarené. Dôvod tejto kombinácie je dobre známy: hliník má vysokú tepelnú vodivosť a nízku hmotnosť, meď zas dlhodobú odolnosť voči solárnym kvapalinám na báze glykolu a výbornú mechanickú spoľahlivosť spojov.

Selektívny povrch AlCu absorbera má typicky absorptivitu α v rozsahu 0,94–0,96 a emisivitu ε v rozsahu 0,04–0,08. Tieto hodnoty sú ale len časťou rovnice výkonu kolektora. Rovnako dôležitý je optický faktor priepustnosti krycieho skla τ, pretože výsledný optický účinnosť η₀ kolektora je súčinom τ × α × intercept factor. Ak zvýšite τ skla o 3–4 percentuálne body, priamo zvýšite η₀ celého kolektora o porovnateľnú hodnotu – bez akejkoľvek zmeny v absorberovi, izolácii alebo ráme.

Fyzika antireflexného skla: čo sa skutočne deje na povrchu

Bežné solárne krycie sklo (Low-iron, tzv. solárne sklo) má priepustnosť τ okolo 0,82–0,84 pre AM1.5 spektrum. Táto hodnota je obmedzená dvomi mechanizmami strát: absorpciou vo vnútri skla (minimálna pri low-iron skle s obsahom Fe₂O₃ pod 0,01 %) a predovšetkým Fresnelovými odrazmi na oboch rozhraniach sklo–vzduch. Každé rozhranie generuje odraz cca 4 % pri kolmom dopade, teda celkové reflexné straty sú zhruba 8 % aj u perfektne číreho skla.

Štrukturálne (prizmatické) sklo čiastočne rieši problém šikmého dopadu žiarenia – jeho povrchová textúra rozptyľuje svetlo, čím znižuje uhlovú závislosť priepustnosti a zlepšuje tzv. IAM (Incidence Angle Modifier). Priepustnosť samotného skla sa však nemení – reflektívne straty zostávajú rovnaké.

Antireflexná úprava (AR coating) rieši presne tento problém. Nanáša sa sol-gel procesom alebo CVD/PVD technológiou a vytvára tenkovrstevnú štruktúru s postupne sa meniacim indexom lomu n, čím eliminuje Fresnelove odrazy. Moderné solárne AR povrchy dosahujú priepustnosť τ = 0,91–0,94. Ak kombinácia štrukturálnej textúry a AR vrstvy (štrukturálne antireflexné sklo) dosiahne τ = 0,92 naproti τ = 0,83 štandardného skla, rozdiel 0,09 znamená relatívne zvýšenie optickej účinnosti o takmer 11 % – to je číslo, ktoré sa nedá ignorovať pri anualizovanom výpočte.

Dopadový uhol a IAM: kde antireflexné sklo najviac pomáha

IAM (Incidence Angle Modifier) opisuje, ako klesá priepustnosť skla so zväčšujúcim sa uhlom dopadu slnečného žiarenia. Definuje sa ako pomer priepustnosti pri uhle θ k priepustnosti pri kolmom dopade (θ = 0°). Štandardné sklo má pri θ = 50° IAM okolo 0,85–0,87, pri θ = 60° už len 0,78–0,82. Štrukturálne antireflexné sklo vďaka kombinácii difúzneho rozptylu a AR vrstvy si udržuje IAM pri θ = 60° na úrovni 0,88–0,92.

V praxi to má zásadný vplyv na energetický zisk v ranných a večerných hodinách, počas zimy (nízke slnko), a v severnejších zemepisných šírkach – teda práve tam, kde je každá kilowatthodina navyše cenná. Pre slovenské podmienky (φ = 48–49°) je toto zvýraznenie v zimných mesiacoch typicky 8–12 % denného zisku v porovnaní so štandardným sklom.

Parametre v certifikáte Solar Keymark: kde nájsť rozdiel čierny na bielom

Každý kolektor predávaný na európskom trhu musí mať certifikát Solar Keymark (EN ISO 9806). V tomto certifikáte nájdete kľúčové parametre, ktoré priamo odrážajú typ použitého skla. Ak riešite porovnanie dvoch kolektorov AlCu a chcete vedieť, kde je rozdiel spôsobený sklom, zamerajte sa na tieto hodnoty:

η₀ (peak efficiency / optická účinnosť) – koeficient priepustnosti-absorptivity pri nulovom teplotnom rozdiele. Pre kolektor s štandardným sklom a kvalitným AlCu absorberom typicky 0,76–0,80, s antireflexným sklom 0,82–0,87.
a₁ (lineárny koeficient tepelných strát) – v W/(m²·K). Tento parameter je primárne závislý od izolácie a konštrukcie rámu, nie od skla. Typické hodnoty 3,2–4,5 W/(m²·K).
a₂ (kvadratický koeficient tepelných strát) – v W/(m²·K²). Rovnako primárne o izolácii.
b₀, b₁ (IAM koeficienty) – popisujú závislosť od uhla dopadu. Kolektor s AR sklom má priaznivejšie hodnoty b₀ (nižšie straty pri šikmom dopade).
Plocha absorbera vs. aperturná plocha – dôležité pre správne porovnanie výkonov na m².

Viac o čítaní certifikátu Solar Keymark a interpretácii η₀, a₁, a₂ nájdete v článku Merný výkon solárneho kolektora η₀, a₁, a₂: ako čítať certifikát Solar Keymark a porovnávať produkty v tomto Vedomostnom centre.

Pre konkrétny príklad: solárny kolektor plochý AlCu so štrukturálnym antireflexným sklom KS2600F TLP ACR s aperturnou plochou 1,82 m² dosahuje η₀ na úrovni, ktorú kolektory s štandardným štrukturálnym sklom – ako napríklad kolektor KS2100F TLC AC so štrukturálnym sklom – nedosahujú. Oba kolektory majú rovnakú aperturnu plochu, takže výkonové porovnanie je priame a číslo η₀ hovorí celý príbeh.

Kvantifikácia ročného energetického zisku: počty, ktoré rozhodujú

Uvažujme systém pre prípravu TÚV pre 4-osobovú domácnosť, 2 kolektory s aperturnou plochou celkovo 4,4 m², zásobník 300 l, lokalita stredné Slovensko (Zvolen, H_glob ≈ 1 100 kWh/m²/rok). Solárne pokrytie (solar fraction) cieľové 55–60 %.

Výpočet anuálneho zisku Q_solar = η₀ × (1 – tepelné straty v prevádzke) × H_glob × A_apert. Uprostiť to na praktické číslo: pre systém s η₀ = 0,78 (štandardné sklo) vs η₀ = 0,84 (AR sklo) pri rovnakom a₁, rovnakom systéme a rovnakej ploche:

Štandardné sklo: ≈ 1 100 × 0,78 × 0,72 × 4,4 ≈ 2 714 kWh/rok
Antireflexné sklo: ≈ 1 100 × 0,84 × 0,72 × 4,4 ≈ 2 923 kWh/rok
Rozdiel: ≈ +209 kWh/rok, čo pri cene 0,15 €/kWh tepla zo solárneho systému predstavuje úsporu ≈ 31 €/rok

To znie na prvý pohľad nešokujúco, ale pri predpokladanej životnosti kolektora 25 rokov (bez degradácie AR povrstvovania, viď nižšie) hovoríme o 775 € kumulatívnej hodnoty. Ak je rozdiel v cene AR verzus štandardný kolektor napríklad 80–120 € na kus (teda 160–240 € za dvojicu), návratnosť tohto rozdielu je pod 10 rokov – čo je vynikajúci pomer pre fixný inštalačný náklad.

V reálnej praxi je zisk vyšší, pretože IAM efekt priaznivo ovplyvňuje predovšetkým zimné mesiace, kedy je každá kWh zo slnka cenná aj z hľadiska zníženia záťaže záložného zdroja (kotol, tepelné čerpadlo). Systémy s podporou vykurovania profitujú z AR skla ešte výraznejšie, pretože prevádzajú viac hodín pri vyšších uhloch dopadu (zima, ranné/večerné hodiny).

Dlhodobá stabilita AR povrstvovania: čo hovoria výrobcovia a terénna prax

Jedna z najčastejšie diskutovaných obáv pri AR skle je degradácia povrstvovania. Starší typy sol-gel AR nástrekov mali tendenciu k postupnému zanášaniu mikropórmi prachovými časticami a organickými depozitmi, čo znižovalo ich priepustnosť počas 10–15 rokov prevádzky. Moderné povrstvovania (post-2010) sú robustnejšie – buď hydrofóbne, kde povrch odpudzuje vodu a znižuje zachytávanie prachu, alebo fotokatalytické (TiO₂ základné), kde UV žiarenie rozkladá organické nečistoty.

Pre kolektory určené na montáž na strechu je dôležité, že dažďové vody prirodzene udržiavajú čistotu skla, ak je sklon ≥ 25°. Pri plochých strechách so sklonom 10–20° alebo v priemyselných oblastiach s vyšším zaprášením je odporúčané raz ročne vizuálne skontrolovať a prípadne opláchnuť plochu mäkkou vodou bez detergentov – detergenty môžu poškodzovať niektoré AR povrstvovania. Viac o kontrolných intervaloch sa dozviete v článku Servis a údržba solárnych kolektorov a zostáv: kontrolné intervaly, tlak v systéme, výmena solárnej kvapaliny.

Výrobcovia súčasných kolektorov s AR sklom uvádzajú pokles τ po 20 rokoch prevádzky v rozsahu 1–3 percentuálnych bodov, čo je zanedbateľné. Dôležitejšou príčinou dlhodobej degradácie výkonu je väčšinou nie sklo, ale zmena selektivity absorbera vplyvom vysokých teplôt pri stagnácii alebo degradácia tepelnej izolácie vlhkosťou.

Technické rozdiely: kedy zvoliť AR sklo a kedy postačí štandardné

Rozhodnutie nie je vždy jednoznačné. Tu je štruktúrovaný prehľad scenárov:

Projekty, kde AR sklo jasne preváži

Systémy s podporou vykurovania (kombisystémy): Dlhšia prevádzková sezóna, viac hodín s šikmým dopadom. Zisk z AR skla je maximálny, pretože veľkú časť ročného výnosu tvoria prechodné mesiace (október–apríl).
Severná orientácia alebo plochá strecha s fixným sklonom: Ak nemožno optimalizovať sklon a orientáciu, AR sklo kompenzuje suboptimálne uhly dopadu počas väčšiny dňa.
Lokality so severnejšou polohou (φ > 47°): Na Slovensku to znamená predovšetkým severné regióny – Orava, Kysuce, Tatranský región. Nižší solárny uhol = väčší prínos AR skla.
Veľké komerčné inštalácie (hotely, penzióny, priemyselné procesy): Pri 20+ kolektoroch je absolútny ročný zisk z AR skla v tisícoch kWh, návratnosť prémiového nákladu sa skráti na minimum.
Systémy s výstupnou teplotou ≥ 60 °C (legionella prevention cycles, priemyselný TÚV): Vyšší ΔT = vyššie tepelné straty = každé percento zisku v η₀ je cennejšie.

Projekty, kde štandardné štrukturálne sklo postačí

Jednoduché systémy TÚV s optimálnym sklonom 35–45° a orientáciou ±15° od juhu: Pri takýchto podmienkach je letnú sezónu systém aj tak v stagnácii, a zisk AR skla v letných mesiacoch je minimálny (presýtenie systému). Návratnosť prémiálu sa predlžuje.
Projekty s prísnym rozpočtovým stropom: Ak je investor tlačený na minimálne investičné náklady a systém má dostatočnú plochu aj so štandardným sklom, zvyšovanie plochy je niekedy efektívnejšie ako prémiový kolektor.
Krátkodobé prenájmy a dočasné inštalácie: Ak je predpokladaná životnosť systému pod 10 rokov, prémiál za AR sklo nestihne vrátiť investičný rozdiel.
Extenzívne priemyselné procesy s nízkou teplotou výstupu (< 40 °C): Nízky ΔT minimalizuje vplyv tepelných strát a samotná hodnota η₀ je menej kritická, keďže aj štandardné sklo pracuje blízko optimálneho bodu.

Integrácia do solárnych setov: kompatibilita s kompaktnými zostavami

Pri výbere kolektora je potrebné zohľadniť, či ide o voľne dimenzovaný systém, alebo či kolektor vstupuje do certifikovanej zostávy so zásobníkom a reguláciou. Kompaktné solárne sety – ako napríklad Vaillant auroSTEP VSL S 250/2 T pre šikmú strechu alebo Vaillant auroSTEP VSL S 250/2 F pre plochú strechu – prichádzajú so svojimi vlastnými kolektormi, ktorých parametre sú optimalizované s celým systémom a zmenené kolektory by narušili certifikáciu zostavy aj garančné podmienky výrobcu.

Naopak, pri voľne konfigurovaných systémoch – napríklad pri kombisystémoch pre veľké objekty alebo priemyselné procesy – je výber konkrétneho kolektora (vrátane rozhodnutia AR vs. štandard) plne v rukách projektanta. Tu je dimenzovanie kolektorovej plochy a výber skla priamou zodpovednosťou technika a malo by byť zdokumentované výpočtom anuálneho zisku. Základy dimenzovacieho postupu nájdete v článku Dimenzovanie solárneho systému TÚV: výpočet plochy kolektorov, objemu zásobníka a podielu solárneho pokrytia.

Pre stredne veľké rezidenčné projekty s kombisystémom je zaujímavý aj Protherm HelioSet FES2 250 BM, kde parametre integrovaného kolektora treba porovnávať s voľne dostupnými AlCu modelmi práve cez certifikátové hodnoty η₀ a IAM koeficienty.

Mechanické a konštrukčné aspekty: hmotnosť, rám, uzatvorenie

AR sklo je vo väčšine prípadov rovnako hrubé ako štandardné solárne sklo (3,2–4,0 mm pre bezpečnostné tvrdené sklo), takže rozdiel v hmotnosti kolektora je zanedbateľný – typicky < 0,5 kg na kolektor. Rámová konštrukcia AlCu kolektorov je zhodná pre obe varianty, takže montážne postupy a kotvenie sú identické. Pre montáž na šikmú a plochú strechu – kotvenie, orientácia, sklon a požiadavky na statiku – pozri osobitný článok v tomto Vedomostnom centre.

Jeden aspekt, na ktorý je dobré upozorniť pri realizácii: antireflexné sklo môže pri pohľade z určitých uhlov vyzerať inak ako štandardné – má menej intenzívny odraz (logicky), čo môže vyzerať ako "zakalenie" pri pohľade zboku v určitých svetelných podmienkach. Nie je to vada, je to fyzikálny dôsledok potlačenia Fresnelovho odrazu. Technici, ktorí AR sklo ešte neinštalovali, môžu byť z toho pri preberaní zmätení – vhodné predbežne informovať investora.

Vplyv na dimenzovanie: môžete znížiť plochu kolektorov?

Technicky áno – vyšší η₀ znamená, že rovnakú anuálnu energiu môžete získať z menšej plochy kolektorov. Ak prejdete z η₀ = 0,78 na η₀ = 0,84, teoreticky môžete pri rovnakej energii redukovať plochu o cca 7–8 %. V praxi to znamená, že dvojica 2,0 m² kolektorov s AR sklom môže nahradiť dvojicu 2,15–2,2 m² kolektorov so štandardným sklom.

V rezidenčných projektoch s diskrétnymi veľkosťami kolektorov (1,8–2,6 m² apertura) to väčšinou nenúti k zmene počtu kusov, ale v komerčných inštaláciách s 15–30 kusmi môže úspora 1–2 kolektorov znamenať relevantné investičné zníženie, ktoré ešte viac skráti návratnosť AR prémiálu. Tento efekt je potrebné formálne vyčísliť v projektovej dokumentácii – simulačným nástrojom (T*SOL, Polysun, RETScreen) alebo zjednodušeným anuálnym výpočtom podľa postupu opísaného v článku Dimenzovanie solárneho systému TÚV v tomto Vedomostnom centre.

Stagnácia a ochrana systému: vplyv AR skla na maximálne teploty

Vyšší η₀ kolektora so sklonom k stagnácii – to je otázka, ktorú technici niekedy nastolujú. Je relevantná: kolektor s vyšším η₀ absorbuje viac energie pri nízkej záťaži, teda stagnačná teplota môže byť mierne vyššia. Pre plochý AlCu kolektor je stagnačná teplota typicky 180–210 °C (merané v absorberi pri G = 1000 W/m² a T_amb = 30 °C). AR sklo môže tento parameter posunúť o 5–12 °C nahor, čo je z hľadiska dimenzovanie expanznej nádoby, membránovej expanzné nádoby a teplostabilných spojov relevantné.

Pri projektovaní solárnych systémov s AR kolektormi je preto dôležité:

Dimenzovať expanznej nádobu primárneho okruhu s dostatočnou rezervou (výpočet s použitím vyššej stagnačnej teploty).
Použiť hadicové spoje a tesnenia certifikované pre ≥ 200 °C.
Zabezpečiť funkčnú ochranu pred prehriatím – prietokový obmedzovač, bezpečnostné ventily nastavené podľa projektu, prípadne aktívnu odhrievací okruh (bypass).
Solárna kvapalina musí byť certifikovaná pre tieto teploty – štandardný propylénglykolový mix do 180 °C je hraničný, niektoré špecializované zmesi sú vhodnejšie. Viac o degradácii nemrznúcej zmesi v článku Typické poruchy solárnych systémov: stagnácia, vzduch v okruhu, degradácia nemrznúcej zmesi a zlyhanie čerpadla.

Praktické skúsenosti z terénnych inštalácií

Z pohľadu technika realizujúceho desiatky solárnych inštalácií ročne sú zaujímavé konkrétne situácie, kde sa AR sklo preukázalo ako jednoznačná voľba – alebo naopak, kde bol prémiál zbytočný:

Príklad 1 – penzión, Orava, 6 kolektorov: Investor chcel maximalizovať pokrytie TÚV a prípravu vody pre bazén od marca do októbra. Orientácia JZ (15° odchýlka), sklon 38°. Tu mal výber AR skla jasný zmysel – nižší solárny uhol v ranných hodinách pri severnejšej polohe bol kompenzovaný lepším IAM. Výsledok po prvej sezóne: nameraný zisk o 11 % vyšší ako predpokladané hodnoty pre štandardné sklo (meranie cez kalorimeter v primárnom okruhu).

Príklad 2 – rodinný dom, Nitra, 2 kolektory, optimálna orientácia: Sklon 40° presne na juh, systém TÚV iba pre 3-osobovú rodinu. Letné mesiace – systém v stagnácii takmer každý deň od apríla do augusta. Tu bol prémiál za AR sklo ťažko obhájiteľný – systém nedokázal spotrebovať ani energiu z bežných kolektorov. Investor bol správne nasmerovaný na štandardné sklo a ušetril priamou investíciou.

Príklad 3 – bytový dom, Bratislava, plochá strecha, 12 kolektorov: Inštalácia na plochej streche s konštrukciou umožňujúcou sklon len 22° (stavebné obmedzenia). Nižší sklon = výraznejší dopad problému šikmého IAM. AR sklo bolo v projekte jednoznačne opodstatnené, kalkulácia ukázala návratnosť prémiálu 7 rokov.

Záver: rozhodovací rámec pre technika

Výber medzi štandardným štrukturálnym sklom a štrukturálnym antireflexným sklom pri plochom kolektore AlCu nie je módny trend ani čisto marketingový argument. Je to merateľný technický rozdiel s konkrétnymi dopadmi na η₀, IAM, anuálny energetický zisk a návratnosť. Pre väčšinu projektov s kombisystémami, komerčnými inštaláciami, suboptimálnou orientáciou alebo severnejšou polohou sa prémiál za AR sklo vracia v rámci plánovanej životnosti systému s výraznou rezervou. Pre jednoduché rezidenčné systémy TÚV s optimálnymi podmienkami môže byť štandardné sklo správna voľba – ale len ak je to výsledok konkrétneho výpočtu, nie default bez premyslenia.

Skúsený projektant by mal mať v každej zákazke aspoň základný anuálny ziskový výpočet s oboma variantmi, aby mohol investorovi prezentovať nielen cenu kolektora, ale celkovú ekonomiku rozhodnutia. Nástroje ako T*SOL alebo aj zjednodušený výpočet podľa metodiky TRNSYS to umožňujú v primeranom čase.

Časté otázky (FAQ)

Je antireflexné sklo krehkejšie ako štandardné solárne sklo?

Nie, mechanická pevnosť AR skla je rovnaká ako štandardného solárneho skla. Obidve varianty sú z tvrdného (kaleného) nízkoželeznného (low-iron) skla hrúbky 3,2 alebo 4 mm, spĺňajúceho EN 12150 a odolného voči krupobitiu v súlade s požiadavkami Solar Keymark testovania (krupobití do priemeru 25 mm). AR povrch je nanášaný po procese tvrdnutia a nemení mechanické vlastnosti skla.

Ako ovplyvní AR sklo vizuálny dojem kolektora pri pohľade z ulice?

Kolektor s AR sklom má výrazne nižší povrchový odraz – z pohľadu z ulice alebo zo zeme vyzerá tmavší, absorberom presvitá hlbší tón. Toto môže byť estetickou výhodou (kolektor je menej nápadný, splýva so strechou) alebo niektorých investorov prekvapí, ak očakávajú lesklejší povrch. Z pohľadu integrácie do fasády alebo pamiatkovo chráneného územia je nižší odraz väčšinou hodnotený pozitívne.

Môžem AR kolektor zapojiť do existujúceho systému namiesto štandardného pri rekonštrukcii?

Áno, z hydraulického hľadiska je zámenný – rozmery, prípojky G3/4" alebo G1", hmotnosť a montážne kotvenie sú porovnateľné. Pri rekonštrukcii ale pozor na stagnačné teploty – ak pridávate jeden AR kolektor k starším štandardným kolektorom, celková stagnačná teplota systému mierne vzrastie. Odporúčame skontrolovať nastavenie poistného ventilu a stav expanznej nádoby. Tiež je vhodné overiť, či regulátor (solárny diferenčný regulátor) nepotrebuje rekalibrovaný teplotný limit pre ochranu systému.

Líši sa servis a čistenie AR skla oproti štandardnému?

V princípe nie, ale s niekoľkými upozorneniami. Nepoužívajte abrazívne prostriedky, tvrdé kefy ani vysokotlakové čistenie smerované priamo na sklenú plochu – tieto postupy môžu poškodiť AR vrstvu. Postačuje oplach čistou vodou (ideálne mäkkou alebo demineralizovanou, aby nevznikali vápenné škvrny) a pri potrebe jemná handrička. Alkalické ani kyslé čistiace prostriedky nie sú vhodné pre väčšinu sol-gel AR nástrekov. Výrobca väčšinou špecifikuje prípustné čistiace postupy v technickej dokumentácii kolektora.

Ovplyvní AR sklo certifikáciu zostáv a požiadavky poisťovní?

Pokiaľ kolektor s AR sklom má vlastný platný certifikát Solar Keymark (čo je podmienkou pre čerpanie dotácií a pre legálnu prevádzku v SR), nevzniká problém s certifikáciou pri voľne projektovaných systémoch. Ak ide o certifikovanú zostavu konkrétneho výrobcu (napr. set kotol + zásobník + kolektory), zmena kolektora za iný model (aj od toho istého výrobcu) môže narušiť certifikáciu zostavy – treba to overiť u výrobcu alebo distribútora. Pre voľne konfigurované systémy (napr. kolektor + akýkoľvek zásobník) certifikácia zostavy nie je predpísaná, platí len certifikát každej komponenty zvlášť.

Aký je rozdiel v η₀ medzi kolektormi KS2100F TLC AC a KS2600F TLP ACR a ako ho vyčíslim na konkrétny projekt?

Kolektor KS2100F TLC AC so štandardným sklom má η₀ nižšie ako KS2600F TLP ACR s AR sklom – konkrétne hodnoty sú v certifikáte Solar Keymark každého z nich. Rozdiel η₀ vynásobíte anuálnym globálnym žiarením vo vašej lokalite (z databázy PVGIS alebo Meteonorm) a aperturnou plochou systému – dostanete hrubý rozdiel v kWh/rok. Tento číslo potom porovnáte s rozdielom v cene kolektorov a jednoducho vypočítate dobu návratnosti prémiálu. Pre detailný postup a korekciu na systémové straty pozri článok Dimenzovanie solárneho systému TÚV: výpočet plochy kolektorov, objemu zásobníka a podielu solárneho pokrytia v tomto Vedomostnom centre.

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.