Hydraulické zapojenie solárnych zostáv: primárny okruh, expanzná nádoba, regulácia a ochrana proti prehriatiu

Hydraulické zapojenie solárnych zostáv: primárny okruh, expanzná nádoba, regulácia a ochrana proti prehriatiu

Hydraulické zapojenie solárneho systému je oblasť, kde sa rozhoduje o tom, či celá zostava bude pracovať spoľahlivo desať až pätnásť rokov, alebo sa prvé problémy objavia už po dvoch sezónach. Z praxe viem, že väčšina servisných zásahov na solárnych systémoch nepramení z poruchy kolektora ani regulátora, ale z chybne navrhnutého alebo nesprávne vyregulovaného hydraulického okruhu – predimenzovaná alebo poddimenzovaná expanzná nádoba, nevhodne umiestnený odvzdušňovač, zlá kompenzácia rozťažnosti, absentujúca ochrana proti stagnácii. Tento článok prechádza celou hydraulikou primárneho okruhu systematicky, s konkrétnymi hodnotami, schémami a postupmi tak, ako sa to robí pri profesionálnych zákazkách.

Primárny okruh: topológia, médium a dimenzovanie potrubia

Základná topológia a typy zapojenia

Primárny solárny okruh spája kolektory so solárnym výmenníkom v zásobníku TÚV alebo v kombinovanom zásobníku. Štandardne ide o nútenú cirkuláciu – obehové čerpadlo poháňa solárne médium od kolektora cez výmenník a späť. Gravitačné (termosifónové) systémy, kde je zásobník priamo nad kolektorom, sú v stredoeurópskej praxi skôr výnimkou a hodí sa ich použitie len v integrovaných kompaktných zostavách.

Pre profesionálne inštalácie existujú v zásade tri základné topológie:

• Jednookruhový systém s externým výmenníkom: kolektory → okruh s nemrznúcou zmesou → doskový alebo plášťový výmenník → sekundárny okruh zásobníka. Najčistejšie riešenie z hľadiska separácie médií.
• Jednookruhový systém s ponorným výmenníkom v zásobníku: kolektory → spirálový výmenník priamo vo vnútri zásobníka TÚV. Bežný štandard pre rodinné domy.
• Dvojokruhový systém pre väčšie plochy: viacero vetiev kolektorov zapojených paralelne (resp. v sérii-paralelnom zapojení), hydro-separátor alebo rozdeľovač/zberač, viacero zásobníkov alebo bivalentný zásobník s dvoma výmenníkmi.

Pre bežný rodinný dom s plochou 4–8 m² kolektorov a zásobníkom 200–300 l je štandardom jednookruhový systém s ponorným výmenníkom. Zostavy ako Vaillant auroSTEP VSL S 250/2 T pre šikmú strechu alebo Vaillant auroSTEP VSL S 250/2 F pre plochú strechu majú tento výmenník integrovaný v zásobníku a hydrauliku primárneho okruhu navrhnutú výrobcom ako ucelený systém – montážnik nemusí dimenzikovať od nuly, ale musí správne zapojiť prípojky, nastaviť prietok a skontrolovať predtlak expanznej nádoby.

Solárne médium: zloženie, koncentrácia a hydraulické vlastnosti

Primárny okruh solárneho systému sa neplní vodou, ale zmesou vody a nemrznúcej prísady – typicky propylén-glykol (menej toxický, preferovaný pre systémy TÚV) alebo etylén-glykol. Koncentrácia sa volí podľa požiadavky na mrazuvzdornosť: pre slovenské podmienky sa štandardne používa 40–50 % glykolu, čo zodpovedá bodu mrazu –25 °C až –36 °C. Vyššia koncentrácia zhoršuje tepelné vlastnosti a zvyšuje viskozitu – nad 50 % je to kontraproduktívne.

Kľúčové hydraulické parametre solárnej zmesi pri 40 % propylén-glykole oproti čistej vode:

• Hustota pri 20 °C: cca 1 048 kg/m³ (voda: 998 kg/m³)
• Kinematická viskozita pri 20 °C: cca 4,5 mm²/s (voda: 1,0 mm²/s)
• Merná tepelná kapacita: cca 3 800 J/(kg·K) (voda: 4 182 J/(kg·K))
• Bod varu pri 1 bar: cca 104 °C (čistá voda: 100 °C)

Z toho vyplýva dôležitý praktický záver: vyššia viskozita solárnej zmesi znamená väčšie tlakové straty v potrubí a výmenníku pri rovnakom prietoku. Dimenzovanie čerpadla a potrubia robíme vždy so solárnou zmesou, nie s vodou – inak podceníme tlakové straty a čerpadlo nebude schopné zabezpečiť požadovaný prietok.

Dimenzovanie priemeru potrubia a prietoku

Odporúčaný merný prietok primárneho okruhu pre ploché kolektory je 15–25 l/(hod·m²) plochy absorbéra. Pri nižšom prietoku (tzv. low-flow režim, 10–15 l/(hod·m²)) sa dosiahne vyšší teplotný rozdiel medzi vstupom a výstupom kolektora (ΔT 15–25 K), čo môže byť výhodné pre systémy s väčšou stratou tepla. Pre štandardné high-flow systémy pracujeme s ΔT 8–12 K.

Príklad výpočtu pre zostavu s dvoma plochými kolektormi s absorpčnou plochou 2 × 2,1 m² = 4,2 m²:

• High-flow prietok: 4,2 m² × 20 l/(hod·m²) = 84 l/hod ≈ 1,4 l/min
• Low-flow prietok: 4,2 m² × 12 l/(hod·m²) = 50 l/hod ≈ 0,84 l/min

Pre tieto prietoky a bežnú dĺžku trasy kolektory–technická miestnosť 10–15 m je štandardné dimenzovanie DN 15 (3/4") alebo DN 18 Cu. Pri dlhšej trase nad 20 m alebo pri viacerých kolektorových poliach prechádzame na DN 22. Rozdeľovač/zberač pre paralelné vetvy dimenzujeme tak, aby rýchlosť prúdenia v hlavnej vetve neprekročila 0,5 m/s – pri vyšších rýchlostiach vzniká nadmerný hluk a erózia.

Expanzná nádoba v solárnom primárnom okruhu

Prečo je solárna expanzná nádoba iná ako vykurovacia

Toto je jeden z najčastejších chybných predpokladov v praxi: montážnik vezme membránovú expanznú nádobu určenú pre vykurovanie a zapojí ju do solárneho primárneho okruhu. Výsledok je vždy rovnaký – po dvoch až troch sezónach membrána praská, pretože bežná butylová membrána nie je odolná voči teplotám nad 70 °C, ku ktorým v primárnom okruhu solárneho kolektora štandardne dochádza, a pri stagnácii môžu teploty dosiahnuť 150–200 °C.

Solárna expanzná nádoba musí spĺňať tieto požiadavky:

• Membrána odolná voči teplotám minimálne do 130 °C, štandardne EPDM alebo špeciálny butyl pre solárne aplikácie (označenie výrobcu „solar" alebo podľa EN 13831)
• Maximálny prevádzkový tlak min. 6 bar (odporúčane 10 bar pre strmšie inštalácie)
• Odolnosť voči glycolom – nie všetky membrány sú kompatibilné so všetkými koncentráciami
• Možnosť inštalácie na strane studenej spiatočky, ideálne s ochrannou trubicou (cool-pipe) ak je umiestnená v blízkosti kolektorov

Výpočet objemu expanznej nádoby

Výpočet prebieha podľa STN EN 12828 (respektíve aplikovaním rovnakej metodiky na solárne systémy). Celkový potrebný expanzný objem pozostáva z:

• Objem rozťažnosti média: V_e = V_sys × (n – 1), kde n = hustota studenej / hustota horúcej zmesi (pre 40% PG od 20 °C do 120 °C je n ≈ 1,075, teda nárast objemu cca 7,5 %)
• Stagnačný objem: pri stagnácii sa médium v kolektore vyparí a para musí mať kam ísť – pridávame 1,1× objem kolektora (t.j. objem média v kolektor) ako bezpečnostný príspevok
• Minimálny bezpečnostný záber nádoby pri maximálnom prevádzkovaní tlakom musí zostať aspoň 0,5 litra „vankúš"

Praktický príklad: systém s dvoma plochými kolektormi (objem média v kolektoroch 2 × 1,2 l = 2,4 l), potrubie DN 15, dĺžka 2 × 12 m (objem ≈ 2 × 2,1 l = 4,2 l), výmenník 1,5 l. Celkový objem systému V_sys ≈ 8,1 l.

• Objem rozťažnosti: 8,1 × 0,075 = 0,61 l
• Stagnačný príspevok: 2,4 × 1,1 = 2,64 l
• Celkový minimálny užitočný objem EN: 0,61 + 2,64 = 3,25 l
• S korekciou na predtlak a max. tlak systému (pri predtlaku 1,5 bar a poistnom ventile 6 bar, využiteľnosť cca 60 %): potrebný nominálny objem nádoby = 3,25 / 0,60 ≈ 5,4 l → volíme 8 l, čo je najbližšia štandardná veľkosť s rezervou

Pre väčšie systémy (4–6 kolektorov) je výsledok spravidla 12–25 l. Nikdy nepodceňujte stagnačný príspevok – práve pri stagnácii musí nádoba absorbovať objem pary z kolektorov bez toho, aby poistný ventil odvetral médium.

Predtlak expanznej nádoby a nastavenie pri inštalácii

Predtlak plynovej strany expanznej nádoby musí byť nastavený pred naplnením systému a musí zodpovedať statickej výške vodného stĺpca od najnižšieho bodu (miesto inštalácie EN) po najvyšší bod okruhu (kolektory), plus 0,3–0,5 bar rezerva.

Vzorec: p_0 = (h × ρ × g) / 100 000 + 0,3 [bar], kde h je výška v metroch, ρ hustota zmesi kg/m³.

Pre typickú inštaláciu, kde kolektory sú 6 m nad technickou miestnosťou: p_0 = (6 × 1 048 × 9,81) / 100 000 + 0,3 ≈ 0,62 + 0,3 = 0,92 bar → nastavíme na 1,0 bar. Pracovný tlak studeného systému po naplnení by mal byť p_0 + 0,3 bar = 1,3 bar. Maximálny prevádzkový tlak (otvorenie poistného ventilu) nesmie byť prekročený ani pri stagnácii.

Čerpadlová stanica: výber, umiestnenie a nastavenie prietoku

Konštrukcia čerpadlovej stanice pre solárny okruh

Solárna čerpadlová stanica (pump station, solarstation) je kompaktný hydraulický blok, ktorý typicky integruje:

• Obehové čerpadlo s nastaviteľnými otáčkami (EC motor alebo viacstupňové čerpadlo)
• Prietokomer s regulačným ventilom (flowmeter, typicky 1–12 l/min)
• Kulové uzatváracie ventily na prívode a výstupe
• Poistný ventil (nastavený na 6 bar pre väčšinu systémov)
• Teplomery na flow a return vetve
• Prípojku pre expanznú nádobu (typ T alebo Y)
• Automatický odvzdušňovač (AAV – automatic air vent)

Čerpadlová stanica sa inštaluje vždy na stranu spiatočky (chladná vetva), teda za výmenníkom a pred vstupom do kolektora. Dôvodom je ochrana čerpadla pred vysokými teplotami – na vstupe do kolektora (výstup z výmenníka) je médium najchladnejšie. Expanzná nádoba sa napája čo najbližšie k saniu čerpadla, opačne od smeru prietoku, aby sa minimalizoval vplyv dynamického tlaku na skutočný tlak pri expanznej nádobe.

Nastavenie prietoku cez prietokomer

Po naplnení a odvzdušnení systému sa prietok nastavuje priamo cez regulačný ventil prietokomera za behu čerpadla. Preferovaný prietok pre štandardný high-flow systém s plochými kolektormi je 15–20 l/(hod·m²) plochy absorbéra. Regulátor pri behu čerpadla zobrazuje aktuálny prietok – nastavenie trvá asi 5 minút. Prietok overíme aj meraním teplôt: pri slnečnom počasí a plnom výkone by mal byť ΔT medzi flow a return kolektora 8–12 K pre high-flow alebo 15–25 K pre low-flow nastavenie.

Pri zostavách ako Protherm HelioSet FES2 250 BM je čerpadlová stanica súčasťou setu a výrobca predpisuje konkrétny prevádzkový prietok, na ktorý je výmenníkový povrch zásobníka dimenzovaný. Odchýlka od predpísaného prietoku o viac ako 30 % môže znížiť účinnosť výmenníka a predĺžiť dobu ohrevu TÚV.

Regulácia solárneho systému: princípy a nastavenie diferenciálneho regulátora

Diferenciálna teplotná regulácia

Solárny regulátor (diferenciálny regulátor) pracuje na princípe merania rozdielu teplôt: teplota kolektora (snímač T1, spravidla Pt1000 alebo NTC 10k, umiestnený na výstupe z kolektora) vs. teplota zásobníka (snímač T2, v dolnej tretine zásobníka). Čerpadlo sa zapne, keď ΔT = T1 – T2 dosiahne zapínací rozdiel ΔT_on (typicky 5–8 K), a vypne, keď ΔT klesne pod vypínací rozdiel ΔT_off (typicky 2–4 K).

Základné nastavenia diferenciálneho regulátora pri inštalácii:

• ΔT_on: 5–8 K – nižšia hodnota predĺži prevádzkové hodiny, ale môže spôsobiť nestabilné cyklovanie pri oblačnom počasí. Vyššia hodnota znižuje straty čerpadlom, ale oneskorí štart.
• ΔT_off: 2–4 K – vždy aspoň 2 K pod ΔT_on, aby sa predišlo krátkocyklickému spínaniu
• Maximálna teplota zásobníka (T_max): 60–65 °C pre zásobník TÚV (hygienicky dôležité pre elimináciu Legionelly), regulátor po dosiahnutí tejto teploty čerpadlo odstaví bez ohľadu na ΔT
• Maximálna teplota kolektora (T_kol_max): ochrana kolektora pred prehriatím, typicky 120–150 °C – regulátor pri dosiahnutí tejto hodnoty buď odstaví čerpadlo alebo prepne na nočné chladenie (nočná cirkulácia)

Rozšírené funkcie regulácie: ochrana pred Legionellou, nočné chladenie a prioritizácia

Moderné solárne regulátory (napr. Resol DeltaSol BS, Viessmann Vitosolic, Vaillant auroMATIC) ponúkajú rozšírené funkcie, ktoré sú v profesionálnych inštaláciách štandardom:

• Termodesinfekcia (anti-Legionella): Regulátor raz týždenne alebo v nastavenom intervale drží zásobník na teplote 60–65 °C po dobu min. 20 minút. Aktivácia cez kombinované solárne a dohrevacie relé (kotol, elektrická patrona).
• Nočné chladenie kolektora (nocturnal cooling): Ak teplota zásobníka je stále vysoká a kolektory sa v noci ochladili, regulátor spustí čerpadlo a odovzdá teplo zo zásobníka do kolektora. Vhodné pre systémy s prechodom cez maximálnu teplotu zásobníka a pre ochranu média.
• Heat dump (prebytočné teplo): Ak zásobník dosiahol T_max a kolektory by stagnovali, regulátor aktivuje sekundárnu spotrebu (napr. podlahové vykurovanie, druhý zásobník) na odber prebytočného tepla.
• Prioritizácia TÚV/vykurovanie: V bivalentných systémoch regulátor prioritne ohrieva TÚV zásobník a až po dosiahnutí nastavenej teploty prepína solárnu energiu do podpory vykurovania (bivalentný zásobník alebo buffer).

Ochrana solárneho systému proti prehriatiu a stagnácii

Čo je stagnácia a kedy nastáva

Stagnácia je stav, keď systém prestane cirkulovať (plný zásobník, výpadok prúdu, porucha čerpadla) a kolektory sa ďalej ohrievajú slnečným žiarením. Teplota média v kolektore stúpa až na teplotu stagnácie kolektora – pre ploché kolektory typicky 180–210 °C. Pri tejto teplote sa médium v kolektore premení na paru. Para vytlačí kvapalinu z kolektora do potrubia a expanznej nádoby – tento efekt sa volí „steam push-out". Systém navrhnutý správne stagnáciu prežije opakovane bez poškodenia; zle navrhnutý systém pri prvej stagnácii praskne membránu expanznej nádoby, otvorí poistný ventil a stratí médium.

Teplota stagnácie konkrétneho kolektora sa vypočíta z jeho certifikovaných parametrov η0, a1, a2 (o ich interpretácii píšeme podrobnejšie v článku Merný výkon solárneho kolektora η0, a1, a2: ako čítať certifikát Solar Keymark a porovnávať produkty). Vo všeobecnosti platí: kolektory s vyššou optickou účinnosťou η0 a nižšími stratovými koeficientmi a1, a2 majú vyššiu stagnačnú teplotu – napríklad Solárny kolektor plochý AlCu so štrukturálnym antireflexným sklom s pokrytím AR skla dosahuje vyššiu η0 a tým aj vyššiu stagnačnú teplotu ako štandardný Solárny kolektor plochý AlCu so štrukturálnym sklom – pri dimenzovaní expanznej nádoby a poistného ventilu je preto nutné poznať konkrétny typ kolektora.

Stratégie ochrany pred prehriatím: aktívne a pasívne

Ochrana pred prehriatím sa navrhuje na viacerých úrovniach:

• Správne dimenzovaná expanzná nádoba: Absorbuje objem pary pri stagnácii. Nútenosťou je správny stagnačný príspevok vo výpočte (viď vyššie). Toto je pasívna ochrana – nulová spotreba energie, nulová závislosť na elektrine.
• Poistný ventil 6 bar: Posledná bariéra. Ak EN nestíha absorbovať expanziu, PV odvzdušní systém. Pravidelne kontrolovať funkčnosť (raz ročne).
• Nočné chladenie cez regulátor: Aktívna ochrana spustením čerpadla v noci alebo pri dosiahnutí T_max. Nevýhoda: závislosť na elektrine a funkčnom čerpadle.
• Tienenie kolektorov: Sieťky, rolety, plachty – mechanická pasívna ochrana, ale v praxi nereálna pre väčšinu striešnych inštalácií.
• Drain-back systémy: Špeciálna topológia, kde pri odstavení čerpadla sa médium gravitačne odteká z kolektorov späť do zásobnej nádrže – kolektory ostávajú prázdne a neohrievajú sa. Vynikajúca ochrana, ale vyžaduje špeciálnu hydrauliku (stúpajúce potrubie po celej trase, špeciálna nádrž), vyšší predtlak čerpadla pre naplnenie a obmedzenia v prietokovom profile.
• Heat-pipe vakuové trubicové kolektory: Majú inherentnú tepelnú poistku (dry-out pri cca 130 °C v heat-pipe), čo obmedzuje maximálny výkon pri stagnácii. Pri plochých kolektoroch táto funkcia absentuje.

Odvzdušnenie primárneho okruhu: postup a umiestnenie odvzdušňovačov

Vzduch v primárnom okruhu je chronickým problémom, najmä pri prvom naplnení a po oprave. Vzduch znižuje hydraulický prietok, spôsobuje hluk čerpadla, koróziu a v extrémnom prípade zastavenie cirkulácie (vzduchová zátka). Odvzdušnenie prebieha v dvoch fázach:

Počiatočné plnenie systému: Systém sa plní zdola nahor pomocou plniacej pumpy cez plniacu prípojku na čerpadlovej stanici. Médium tlačíme tlakom 1,5–2 bar, pričom otvárame manuálne odvzdušňovače na kolektoroch (vždy osadíme minimálne jeden na každom kolektorovom rade) a necháme vytlačiť vzduch. Pri šikmej streche so stúpajúcim potrubím vzduch prirodzene stúpa k najvyššiemu bodu – tam musí byť odvzdušňovač. Pri zložitejšom trase (U-krivky, horizontálne sekcie) je nutné vypustiť vzduch aj z týchto bodov.

Prevádzková odvzdušnenie: Automatický odvzdušňovač (AAV) na čerpadlovej stanici je určený pre zachytávanie malých bublín pri behu. Nie je určený na vypustenie veľkých vzduchových zátok. AAV musí mať uzatvárací ventil (klobúčik), ktorý otvoríme počas prevádzky. V prvých dňoch prevádzky kontrolujeme tlak systému každý deň – pokles tlaku signalizuje vzduch alebo netesnosť.

Dôležité upozornenie: Automatické odvzdušňovače nesmú byť umiestnené na kolektore alebo v priamom blízkosti kolektora bez chladiacej slučky (cool-pipe). Pri stagnácii sa para môže dostať do AAV a zničiť jeho membránu. Výrobcovia kolektorových zostáv (napr. Vaillant, Protherm) špecifikujú presnú polohu odvzdušňovačov v montážnom návode – tieto pokyny treba dodržiavať.

Poistný ventil, manometer a bezpečnostná skupina

Bezpečnostná skupina primárneho okruhu pozostáva minimálne z:

• Poistný ventil (PV): nastavený na 6 bar (STN EN 12828, norma pre solárne systémy odporúča max. 0,9× tlak najnižšej dovolenéj hodnoty v systéme). Poistný ventil musí byť certifikovaný pre solárne aplikácie (odolný voči glycolom a vysokým teplotám). Výstup poistného ventilu musí viesť do záchytnej nádoby alebo viditeľného miesta – pri kontrole pri servise je vidieť, či dochádzalo k odvetraniu. Odvetranie = strata média = problém s EN alebo dimenzovaním.
• Manometer: umiestnený na čerpadlovej stanici, rozsah 0–10 bar, trieda presnosti min. 2.5%. Kontrolujeme pri každom servise.
• Uzatvárací ventil pred PV: norma zakazuje inštalovať uzatvárací ventil medzi kotol/zdroj tepla a poistný ventil. V solárnom okruhu je toto rovnaké pravidlo – medzi kolektorové pole a PV nesmie byť uzatvárací ventil, ktorý by bolo možné omylom zatvoriť.

Hydraulické vyváženie pri paralelnom zapojení viacerých kolektorov

Pri inštaláciách s viacerými kolektormi zapojenými paralelne je kľúčové hydraulické vyváženie – každý kolektor musí mať rovnaký prietok, inak nastáva skratový prietok (médium prechádza len cez kolektory s najmenším odporom) a zvyšné kolektory pracujú v suboptimálnom režime alebo stagnujú.

Metódy vyváženia:

• Tichelmannovo zapojenie (reverzné zapojenie): Najčistejšia metóda – flow a return sú vedené tak, aby súčet dĺžky trasy flow + return bol pre každý kolektor rovnaký. Výsledok: automaticky rovnaké hydraulické odpory bez potreby vyvažovacích ventilov. Odporúča sa pre 3+ kolektory.
• Priame paralelné zapojenie s vyvažovacími ventilmi: Jednoduchšia trubková trasa, ale vyžaduje manuálne alebo automatické vyvažovacie ventily na každej vetve. Pri nesprávnom nastavení môže trvať hodiny, kým sa systém vyvyváži.
• Sériové zapojenie: Vhodné len pre 2 kolektory a len v low-flow režime – ΔT sa rozdeľuje medzi kolektory. Nevhodné pre high-flow a nevhodné pre viac ako 2 kolektory (nadmerný tlakový odpor).

Dimenzovanie viackolektorových polí a výpočet podielu solárneho pokrytia je podrobne popísaný v článku Dimenzovanie solárneho systému TÚV: výpočet plochy kolektorov, objemu zásobníka a podielu solárneho pokrytia.

Plnenie, tlakové skúšky a uvedenie do prevádzky

Postup uvádzania do prevádzky (inštalácia podľa STN EN 12975 a pokynov výrobcu):

1. Tlaková skúška potrubia pred plnením: Tlakovanie vodou na 1,5× maximálny prevádzkový tlak, min. 60 minút. Záznam do revíznej knihy.
2. Nastavenie predtlaku expanznej nádoby: Pred naplnením, pri prázdnom systéme, nastavíme p_0 podľa výšky inštalácie (viď vyššie).
3. Plnenie systému solárnym médiom: Plniaca pumpa, tlak 1,5–2 bar, plníme zdola nahor, odvzdušňujeme súčasne.
4. Kontrola teploty mrazenia vzorky: Refraktometrom overíme koncentráciu glycolu v doplnenom médiu pred a po naplnení.
5. Prvé spustenie čerpadla: Kontrola prietoku prietokomerom, nastavenie na predpísanú hodnotu, kontrola tlaku za behu (mal by byť min. p_0 + 0,3 bar).
6. Nastavenie regulátora: ΔT_on, ΔT_off, T_max zásobníka, T_max kolektora, kontrola teplôt snímačov.
7. Zápis do revíznej knihy: Typ a koncentrácia média, predtlak EN, nastavenie regulátora, prietok,

   Máte otázku k tejto téme?

   Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.

   Meno a priezvisko Nevypĺňajte toto pole:

   Email

   Správa