Hydraulické zapojenie akumulátora k tepelnému čerpadlu, kotlu a solárnym kolektorom – schémy a normy

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Hydraulické zapojenie akumulačnej nádrže k tepelnému čerpadlu, kotlu a solárnym kolektorom – schémy a normy

Správne hydraulické zapojenie akumulačnej nádrže predstavuje jeden z najkritickejších aspektov návrhu každej modernej vykurovacej sústavy. Nezáleží na tom, či ide o zapojenie tepelného čerpadla, kondenzačného kotla, solárnych kolektorov alebo kombinovanej multivalentnej sústavy – chyby v hydraulickom schémovaní sa prejavujú ihneď po spustení: skrátené doby chodu zdroja tepla, nedostatočné zásobovanie tepelných okruhov, zlá stratifikácia, prípadne poruchy prietokových čerpadiel a regulačnej techniky. V tomto článku rozoberieme všetky typické hydraulické schémy, normatívne požiadavky, dimenzovacie pravidlá a praktické skúsenosti z inštalačnej praxe na Slovensku.

Základné princípy hydraulického zapojenia akumulačnej nádrže

Akumulačná nádrž plní v hydraulickej sústave niekoľko funkcií súčasne: oddeľuje hydraulické okruhy zdrojov tepla od okruhov spotreby, umožňuje tepelnú akumuláciu pre krátenie doby chodu zdroja a poskytuje objem pre vyrovnanie tlakových a prietokových rozdielov. Každá z týchto funkcií kladie špecifické požiadavky na hydraulické zapojenie.

Z hydraulického hľadiska rozlišujeme tri základné typy zapojenia nádrže:

Prietoková nádrž (Durchströmungsspeicher) – zdroj a spotreba sú zapojené na rovnaké hrdlá, nádrž leží v hlavnom hydraulickom okruhu. Prietok zdrojového okruhu prechádza cez nádrž. Nevhodné pre moderné tepelné čerpadlá pre riziko krátkého spoja hydraulickým obtokom.
Delenoprietoková nádrž (Pufferspeicher s oddeleným vstupom a výstupom) – zdroj vstupuje do hornej časti nádrže, výstup do spotrebného okruhu vychádza z hornej časti, spiatočky sú v dolnej časti. Nádrž slúži ako hydraulický oddeľovač okruhov. Toto je najrozšírenejší spôsob zapojenia v praxi.
Vrstvovacia nádrž so stratifikátorom – osadená s externým stratifikátorom alebo vnútorným difúzorom, ktorý zaručuje laminárny vstup média do nádrže podľa aktuálnej teploty a minimalizuje miešanie teplotných vrstiev.

Odborné podklady pre dimenzovanie a zapojenie poskytujú predovšetkým tieto normy a dokumenty: STN EN 12977 (tepelné solárne sústavy a komponenty), STN EN 14337 (projektovacie a inštalačné požiadavky pre priame elektrické vykurovacie sústavy), VDI 4640 (geotermálne tepelné čerpadlá), ÖNORM H 5151 (hydraulické zapojenie tepelných sústav), ako aj technické usmernenia výrobcov tepelných čerpadiel (napr. Viessmann Planungshandbuch, Daikin Engineering Data). Na Slovensku je záväzná STN 060310 pre ústredné kúrenie a STN 060830 pre tlakové expanzné sústavy.

Zapojenie akumulačnej nádrže k tepelnému čerpadlu

Tepelné čerpadlo je z hľadiska hydrauliky najnáročnejší zdroj tepla. Kompresorový cyklus vyžaduje minimálny prietok primárneho okruhu (Q_min), dlhé doby chodu bez spínania a presne definované teplotné rozdiely medzi vstupom a výstupom kondenzátora. Výrobcovia štandardne udávajú minimálnu dobu chodu kompresora 6–12 minút a maximálny počet štartov 3–6 za hodinu, pričom kratšie cykly vedú k predčasnému opotrebeniu kompresora.

Akumulačná nádrž musí zabezpečiť hydraulickú separáciu medzi okruhom tepelného čerpadla a okruhmi spotreby (vykurovanie, TÚV). V praxi rozlišujeme dve schémy:

Schéma A: Tepelné čerpadlo – akumulátor – vykurovanie (monovalentná prevádzka)

Tepelné čerpadlo je zapojené na primárnu stranu nádrže. Čerpadlo zdroja dopravuje médium z výstupu kompresora do horného hrdla nádrže (teplota výstupu TČ štandardne 35–55 °C pri vzduchu, 45–65 °C pri soľankovom okruhu). Spiatočka sa vracia z dolného hrdla nádrže späť do evaporátora. Na sekundárnej strane nádrže sú napojené vykurovacie okruhy – podlahové kúrenie (ÚT35/28) a prípadne otopné telesá (ÚT55/45) cez miešacie ventily.

Kritickým parametrom je rýchlosť prúdenia v nádržovom priestore. Vstupné hrdlo má byť dimenzované tak, aby prúd vstupujúceho média mal rýchlosť nižšiu ako 0,1 m/s v priereze nádrže – to zaručuje zachovanie stratifikácie. Pre nádrž DN 500 mm (priemer 500 mm, plocha prierezu 0,196 m²) to pri prietoku 1 000 l/h (0,278 l/s) zodpovedá vstupnej rýchlosti 0,00278/0,196 = 0,014 m/s, čo je výborne v norme. Viac o stratifikácii nájdete v článku Stratifikácia v akumulačnej nádrži: čo ju narúša a ako ju zachovať pri návrhu a prevádzke.

Schéma B: Tepelné čerpadlo s hydraulickým oddeľovačom a akumulátorom (bivalentná prevádzka s kotlom)

Pri bivalentnom zapojení (TČ + záložný plynový kotol alebo elektrický dohrev) sa medzi zdroj a akumulátor vkladá hydraulický oddeľovač (hydraulická šachta alebo EN-oddeľovač). Hydraulický oddeľovač vyrovnáva prietokové rozdiely medzi zdrojovým okruhom TČ (Q_TČ) a sekundárnymi okruhmi. Akumulátor potom preberá teplo od oboch zdrojov a zásobuje spotrebné okruhy. Tento postup eliminuje riziko, že pri nečinnosti TČ kotol "preženie" prietok cez kondenzátor TČ, čo by spôsobovalo kondenzáciu vlhkosti vo výmenníku a koróziu.

Pri navrhovaní zapojenia TČ k nádrži treba dodržať tieto zásady:

Minimálny objem nádrže pre tepelné čerpadlo: 20–25 l na každý kW inštalovaného výkonu TČ (pre vzduch-voda), 15 l/kW pre zem-voda. Pre TČ 12 kW teda minimálne 240–300 litrov. Výpočtový postup nájdete v článku Ako dimenzovať objem akumulačnej nádrže k výkonu zdroja tepla – výpočtový postup.
Čerpadlo zdrojového okruhu nesmie byť regulované prietokom na základe tlakových senzorov – musí bežať na konštantnom prietoku pre zachovanie teplotného spádu na kondenzátore.
Expanzná nádoba sa umiestňuje na spiatočke pred čerpadlom, nikdy za čerpadlom tepelného čerpadla (ochrana proti kavitácii).
Bezpečnostný ventil na primárnom okruhu TČ musí byť dimenzovaný podľa STN EN 12828 a výkonu kompresora.

Zapojenie akumulačnej nádrže ku kondenzačnému plynovému kotlu

Kondenzačný kotol je menej citlivý na hydraulické podmienky ako TČ, ale aj tu platia pravidlá pre správne hydraulické zapojenie s akumulátorom. Hlavný benefit akumulácie pri kotli spočíva v predĺžení doby modulácie (kotol drží nízky výkon dlhší čas), eliminácii takzvaného taktovacieho efektu (krátke štarty a odstavenia), čo znižuje opotrebenie horáka a spotreba paliva sa zlepšuje až o 5–8 %.

Pre kondenzačné kotly platí odporúčanie zapojenia akumulátora ako hydraulického oddeľovača medzi kotlový okruh a vykurovacie okruhy. Kotlový okruh (primárna pumpa v kotly alebo externá kotlová pumpa) cirkuluje médium cez kotol a do nádrže. Sekundárne okruhy (podlahové kúrenie, otopné telesá, zásobník TÚV) sú napojené na nádrž prostredníctvom vlastných čerpadiel a zmiešavačov.

Typické parametre zapojenia kondenzačného kotla (napríklad Viessmann Vitodens 200-W, 19 kW):

Prietok primárneho okruhu: 1 600–1 900 l/h pri spáde ΔT 8–10 K
Objem akumulátora pre sezónne vyrovnávanie: 50–80 l/kW, pre krátenie taktov: 20–30 l/kW
Minimálna vstupná teplota do kotla (spiatočka): 57 °C pre kondenzačný efekt – preto je nevyhnutné, aby spiatočka z akumulátora pri štarte bola dostatočne nízka (podmienka kondenzácie sú teploty pod rosným bodom spalín, cca 57 °C pri zemnom plyne)
Poistný ventil: 3 bar na primárnom okruhu, 6 bar na sekundárnom okruhu podľa STN EN 12828

Hydraulické zapojenie solárnych kolektorov k akumulačnej nádrži

Solárny kolektorový okruh (primárny solárny okruh) pracuje s teplonosným médiom – zvyčajne vodný roztok propylénglykolovej zmesi (30–50 % obj.) s bodom mrazu -15 až -28 °C. Toto médium nesmie byť v priamom kontakte s vykurovacím médium ani s pitnou vodou (TÚV) – preto sa solárny kolektorový okruh vždy zapája cez tepelný výmenník (solárny výmenník), ktorý je buď vnútorný (vstavaný špirálový výmenník v dolnej časti nádrže), alebo externý (doskový výmenník s dvomi okruhmi).

Norma STN EN 12977-1 definuje tieto požiadavky na solárne sústavy:

Maximálna prevádzková teplota kolektorového okruhu: 200 °C (nutný expanzný autokláv s minimálnou objemovou kapacitou pre stagnačný objem + tepelný objem)
Minimálny prietok kolektorovým poľom: 15–25 l/h na m² kolektora (nízky prietok – High-flow vs. Low-flow systémy)
Solárny výmenník v nádrži: minimálny výmenný výkon 50–80 W/m² kolektora pri teplotnom logaritmickom strednom rozdiele ΔTLM = 10 K
Poistný ventil solárneho okruhu: min. 6 bar (stagnačný tlak), membránová expanzná nádoba s prednastavením na prevádzkovú teplotu média

Pre správne zapojenie solárnych kolektorov k akumulačnej nádrži platí požiadavka vstupného hrdla kolektorového okruhu čo najnižšie (spodná tretina nádrže) – solárny okruh ohrieva najnajchladnejšiu vrstvu nádrže, čím sa maximalizuje teplotný rozdiel na výmenníku a teda aj efektivita prenosu tepla. Výstupné hrdlo solárneho výmenníka (horúci koniec) smeruje od výmenníka nahor a vstupné hrdlo (studený koniec) nadol – to zodpovedá prirodzenému konvektívnemu prúdeniu.

Konkrétne schémy solárnych zapojení v praxi

V typickej rodinnej zákazke (4-5 osôb, 6 m² plochých kolektorov, podlahové kúrenie 120 m²) sa najčastejšie realizuje zapojenie s kombinovanou akumulačnou nádrží s vnútorným solárnym výmenníkom v dolnej tretine a vnútorným zásobníkom TÚV vo vrchnej časti (takzvaná kombi-nádrž). Zákazka z Prešovského kraja z roku 2023 – TČ vzduch-voda 14 kW + 6 m² vákuových kolektorov + nádrž 850 litrov (typ ZG 850 litrov) ukázala, že pri správnom zapojení stratifikátorov poklesla spotreba elektriny TČ v letnom období o 22 % oproti predchádzajúcemu roku (solár predohrieva nádrž, TČ dohreje len na požadovanú teplotu ÚT).

Pre väčšie objekty (bytové domy, prevádzky) sa realizujú externé doskové výmenníky s prietokmi 3 000–8 000 l/h na solárnom okruhu a s akumulačnými nádržami v radoch – napríklad dve nádrže Insulation 2200 zapojené paralelne s celkovým objemom 4 400 litrov. Paralelné zapojenie dvoch nádrží vyžaduje hydraulické vyváženie (balančné ventily) na vstupných a výstupných hrdlách, aby prietok bol rovnomerný a nedochádzalo k preferenčnému prietoku cez jednu nádrž.

Multivalentné zapojenie: kombinácia TČ, kotla a solárnych kolektorov

Multivalentná sústava je z hľadiska hydrauliky najzložitejší scenár. Každý zdroj tepla má iný teplotný potenciál, inú dostupnosť v čase a odlišné požiadavky na hydraulické podmienky. Akumulačná nádrž v takomto zapojení plní úlohu "energetickej ústredne" – integruje všetky zdroje a distribuuje teplo podľa aktuálnej potreby.

Odporúčaná hierarchia zdrojov (merit order) v automatickej regulácii:

Solárna energia (nulové prevádzkové náklady, prioritný zdroj)
Tepelné čerpadlo (nízke prevádzkové náklady, COP 3–5)
Kondenzačný kotol (dohrev pri nízkych vonkajších teplotách, extrémy)
Elektrická odporová tyč (havarijný/hygienický dohrev)

Hydraulicky sa každý zdroj zapája na vlastné hrdlá nádrže a má vlastné obehové čerpadlo riadené regulátorom (napr. Resol DeltaSol BS/4, Vaillant VRC 720). Regulátor sleduje teploty na viacerých čidlových miestach v nádrži (štandardne 3–5 čidiel po výške) a podľa teplotného profilu rozhoduje, ktorý zdroj má dodávať teplo a na aký teplotný level.

Pre nádrže s väčším objemom (od 1 000 litrov) je vhodné použiť nádrže radu Insulation 1000, Insulation 1500, Insulation 3000 – tieto nádrže sú vybavené tuhými plášťovými izoláciami s λ ≤ 0,035 W/(m·K), čo je kriticky dôležité pri multivalentných sústavách, kde nádrž môže zostať nabitá tepelnou energiou aj niekoľko dní bez aktívneho doplňovania. Porovnanie izolácie nájdete v článku Izolácia akumulačných nádrží: porovnanie pevných plášťov (Insulation) a dodatočnej izolácie na mieste.

Normatívne požiadavky na tlak, poistenie a expanziu

STN EN 12828 (Tepelné sústavy v budovách – Navrhovanie vykurovacích sústav) stanovuje povinnosť každého tlakového okruhu vybaviť bezpečnostným ventilom, zariadením na kompenzáciu tepelnej rozťažnosti (expanzná nádoba) a odvzdušňovacím ventilom. Pre akumulačné nádrže to konkrétne znamená:

Poistný ventil: nastavovací tlak max. 3 bar pre uzavreté nízkoteplotné sústavy ÚT, 6 bar pre solárne sústavy. Výtok poistného ventilu musí byť svedený do viditeľného, bezpečného priestoru (nie priamo do kanalizácie bez zariadenia na zachytenie výronu). Kapacita poistného ventilu musí byť dimenzovaná na minimálny tepelný výkon zdroja pri plnom otvorení.
Expanzná nádoba (EN): podľa STN 060830. Predbežný tlak v membránovej EN sa nastavuje na statický tlak vykurovacej sústavy p_stat = ρ · g · h / 100 000 (výsledok v bar), kde h je výška vodného stĺpca od EN po najvyšší bod sústavy. Celkový objem EN: V_EN = (V_syst · e) / ((p_max - p₀) / (p_max + 1)), kde e je koeficient tepelnej rozťažnosti média (pre vodu 70/20 °C = 0,028), V_syst je objem sústavy vrátane nádrže, p_max je otvárací tlak PV v bar, p₀ je minimálny tlak v bar.
Odvzdušnenie: automatické odvzdušňovacie ventily sa osadzujú na každom najvyššom bode okruhu. Akumulačná nádrž má štandardne hrdlo na odvzdušnenie v temene (obvykle G 1/2" alebo G 3/4").

V praxi sa pri akumulačných nádržiach 1 000–3 000 litrov stretávame s potrebou expanznej nádoby 50–200 litrov (pre kombináciu ÚT + solár). Viac o tlakových otázkach nájdete v článku Časté otázky montážnikov k akumulačným nádržiam: tlak, poistný ventil, expanzia, odvzdušnenie.

Pripojenia, hrdlá a výšková poloha vstupov na akumulačnej nádrži

Každé hrdlo na akumulačnej nádrži má svoju funkčnú výškovú polohu a táto poloha priamo ovplyvňuje kvalitu stratifikácie a efektivitu celej sústavy. Základné pravidlá:

Hrdlo výstupu do ÚT (horúca voda pre vykurovanie): najhornejšia poloha, 90–95 % výšky nádrže. Tu je najteplejšia vrstva.
Hrdlo výstupu/vstupu TÚV výmenníka: 60–80 % výšky (stredná horná oblasť).
Hrdlo vstupu od zdroja tepla (kotol, TČ): 80–95 % výšky (vstup horúceho média zhora pre doplňovanie hornej vrstvy).
Hrdlo spiatočky z ÚT: 20–30 % výšky (studené médium zo spiatočky kúrenia sa vracia do dolnej časti).
Hrdlo vstupu kolektorového solárneho výmenníka (studená strana): 10–20 % výšky (najnižšia dostupná teplota pre maximálny teplotný rozdiel na výmenníku).
Hrdlo výstupu kolektorového solárneho výmenníka (teplá strana): 30–50 % výšky (ohriaty koniec výmenníka vyúsťuje do strednej časti).
Hrdlo spiatočky od zdroja (kotol, TČ): 10–20 % výšky (studená spiatočka dole).

Podrobnejší výklad pozíc hrdiel nájdete v článku Pripojenia a vstupy akumulačnej nádrže: počet, výšková poloha a hydraulické zapojenie v praxi.

Hydraulické vyváženie a nastavenie prietokových parametrov

Hydraulické vyváženie je podmienkou správnej funkcie každej viacokruhovej sústavy s akumulátorom. Bez vyváženia dochádza k dominancii okruhov s najnižším hydraulickým odporom (najkratšia trasa, najväčší priemer potrubia), čo spôsobuje teplotné rozdiely medzi miestnosťami a nestabilnú reguláciu.

Pre každý sekundárny okruh napojený na akumulátor sa osadzuje regulačný uzatvárací ventil s merací prepojením (napr. IMI Hydronic TA-COMPACT-P, Oventrop Cocon QTZ). Nastavenie prietoku sa vypočíta podľa tepelného výkonu okruhu:

Q [l/h] = P [W] / (ΔT [K] · 1,163)

Pre okruh podlahového kúrenia s výkonom P = 8 000 W a teplotným spádom ΔT = 10 K: Q = 8000 / (10 · 1,163) = 688 l/h. Táto hodnota sa nastaví na regulačnom ventile. Celkový prietok všetkých sekundárnych okruhov musí byť kratší alebo rovnaký ako prietok zdrojového okruhu – ak je väčší, dochádza k "vytrhávaniu" média z nádrže a narušeniu stratifikácie.

Typické chyby pri hydraulickom zapojení akumulátora v praxi

Z desaťročnej inštalačnej praxe na Slovensku a v Čechách sa opakovane vyskytujú tieto chyby:

Záměna vstupného a výstupného hrdla: montážnik zamení vstup zdroja s výstupom spotreby, výsledkom je, že tepelné čerpadlo ohrieva spiatočku z vykurovania namiesto plnenia nádrže. Príznak: nádrž nikdy nenarastie na požadovanú teplotu, TČ beží nepretržite.
Príliš rýchly vstup média: veľký prietok do malého hrdla (napr. Ø28 mm pri 3 000 l/h) spôsobuje turbulentné prúdenie, ktoré zničí stratifikáciu. Riešenie: vnútorný difúzor alebo stratifikátor, alebo väčší priemer hrdla.
Chýbajúce hydraulické oddelenie zdrojov: priame paralelné zapojenie kotla a TČ na rovnaké hrdlo bez hydraulického oddeľovača spôsobuje vzájomné interferencie okruhov. Príznak: TČ cykluje krátko, kotol startuje aj pri dostatočnej teplote v nádrži.
Expanzná nádoba na nesprávnom mieste: EN umiestnená za čerpadlom (na tlakovej strane) namiesto pred ním (na sací strane) spôsobuje tlakové rázy a kavitáciu čerpadla.
Chýbajúca izolácia rozvodov v kotolni: krátke potrubné prepojenia medzi nádrž a zdrojom bez izolácie spôsobujú tepelné straty, ktoré môžu dosiahnuť 200–400 W pri nádrži 1 500 litrov v nevykurovanej kotolni. Počas 8 mesiacov vykurovacej sezóny to predstavuje zbytočnú stratu 1 200–2 880 kWh.
Nesprávne dimenzované potrubie medzi zdrojom a nádržou: poddimenzovacie potrubie (napr. Ø22 mm pre TČ 14 kW) spôsobuje nadmerný tlakový spád, čerpadlo nedodáva požadovaný prietok, TČ signalizuje poruchu nízkej teploty spätného potrubia.

Montáž a typické priestorové problémy rozoberá podrobnejšie článok Montáž akumulačnej nádrže v kotolni: priestorové nároky, manipulácia a typické chyby pri inštalácii.

Konkrétne príklady hydraulických schém z praxe

Príklad 1: Rodinný dom, TČ vzduch-voda 10 kW + kondenzačný kotol 18 kW + akumulátor 1 000 l

Zákazka z Bratislavského kraja, novostavba s podlahovým kúrením celého prízemného objektu (180 m², merná tepelná strata 40 W/m² pri vonkajšej teplote -13 °C, celková potreba tepla 7 200 W). TČ vzduch-voda 10 kW pri vonkajšej teplote +7 °C pokryje celú potrebu. Kotol nastupuje ako záložný zdroj pri teplotách pod -5 °C. Akumulátor Insulation 1000 (1 000 l, tuhý plášť) plní funkciu hydraulického oddeľovača aj tepelného zásobníka.

Hydraulická schéma: TČ → hrdlo 85 % výšky → akumulátor → hrdlo 90 % → ÚT čerpadlo → miešací ventil → podlahové slučky. Kotol → hrdlo 90 % výšky (rovnaké hrdlo ako TČ s ventilom spätným pre TČ) → akumulátor. Spiatočky oboch zdrojov na hrdlo 15 % výšky. Regulácia: Vaillant VRC 720 riadi oba zdroje, čidlá T1 (85 %) a T3 (40 %) a T5 (15 %). TČ štartuje pri T1 < 38 °C, kotol pri T1 < 32 °C a vonkajšej teplote < -5 °C.

Príklad 2: Bytový dom, solárne kolektory 18 m² + TČ 28 kW + akumulátor 2 × 2 200 l paralelne

Bytový dom s 12 bytovými jednotkami, celkový výkon vykurovacej sústavy 28 kW, TÚV potreba 600 l/deň. Kolektory pokryjú v letnom období 70–80 % potreby TÚV a v zimnom období 25–30 % ÚT. Dve nádrže Insulation 2200 zapojené paralelne s balančnými ventilmi TA na vstupných a výstupných hrdlách (nastavenie prietoku 50 % na každej nádrži). Solárny kolektorový okruh je zapojený cez externý doskový výmenník 20 kW (ΔT na výmenníku 5 K, prietok solárneho okruhu 1 500 l/h, prietok sekundárneho okruhu 1 500 l/h). Vstup výmenníka do nádrže na 15 % výšky, výstup na 45 % výšky. TČ zapojené na hrdlá 85 % a 10 % výšky.

Normatívne a projektové podklady – súhrn

Pre správne naprojektovanie hydraulickej schémy s akumulačnou nádržou je montážna firma povinná vychádzať z nasledujúcich noriem a predpisov platných na Slovensku:

STN EN 12828:2014+A1:2014 – Tepelné sústavy v budovách. Navrhovanie vykurovacích sústav.
STN 060310 – Ústredné kúrenie. Projektovanie a montáž.
STN 060830 – Vykurovacie sústavy v budovách. Zabezpečovacie zariadenia.
STN EN 12977-1 a -2 – Tepelné solárne sústavy a komponenty. Zákazkové systémy.
STN EN 14511 – Klimatizátory, kvapalinové chladiace sústavy a tepelné čerpadlá na ohrev priestoru a chladenie priestoru a chladenie procesov.
Vyhláška MH SR č. 240/2016 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov (relevantná pre energetické výpočty a certifikáty)
STN EN 806-1 až 806-5 – Požiadavky na rozvody vody v budovách (relevantné pre TÚV okruh)

Najčastejšie otázky montážnikov (FAQ)

Musím pri každom tepelnom čerpadle zapojiť hydraulický oddeľovač, alebo stačí samotná akumulačná nádrž?

Závisí to od konkrétnej konštrukcie sú a pokynov výrobcu TČ. Väčšina moderných TČ vzduch-voda (Daikin Altherma, Mitsubishi Ecodan, Vaillant aroTHERM) priamo v dokumentácii umožňuje zapojenie akumulátorovej nádrže ako hydraulického oddeľovača bez samostatného hydraulického oddeľovača, ak sú dodržané minimálne objemy nádrže (20–25 l/kW) a prietokové parametre. Niektorí výrobcovia (napr. Buderus Logatherm WP

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.