Dimenzovanie solárneho systému TÚV: výpočet plochy kolektorov, objemu zásobníka a podielu solárneho pokrytia

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Dimenzovanie solárneho systému TÚV: výpočet plochy kolektorov, objemu zásobníka a podielu solárneho pokrytia

Správne nadimenzovaný solárny systém na ohrev teplej úžitkovej vody (TÚV) je základom ekonomickej návratnosti investície a dlhodobej spoľahlivosti celej zostavy. Poddimenzovaný systém nedodáva dostatok energie v letných mesiacoch a v medziobdobí, čím sa predlžuje návratnosť. Predimenzovaný systém naopak generuje nadmernú stagnáciu v lete, degraduje solárnu kvapalinu a vystavuje zbytočnému tepelnému namáhaniu celý primárny okruh. V praxi vidíme oba extrémy – inštalácie s príliš malou kolektorovou plochou, kde zákazník v júli ledva pokryje 60 % a v septembri menej ako 40 %, ale aj systémy s tromi kolektormi na rodinný dom s dvomi osobami, kde kolektor počas júla stagnuje každý deň od 10:00 a solárna kvapalina zčernie do dvoch sezón.

Tento článok vás prevedie kompletnou metodikou dimenziovania: od stanovenia potreby tepla cez výpočet plochy absorbéra, po správny výber zásobníka a realistické posúdenie ročného solárneho pokrytia (Solar Fraction). Dôraz kladieme na postup, ktorý zvládne skúsený montážnik alebo projektant bez nutnosti drahého simulačného softvéru – hoci nástroje ako T*SOL alebo Polysun sú samozrejme vítané pre presnejšie posúdenie.

1. Stanovenie potreby tepla na ohrev TÚV

1.1 Spotreba teplej vody a denná potreba tepla

Východiskový bod každého dimenziovania je denná potreba tepla na prípravu TÚV. Norma STN EN 15316-3-1 a metodika podľa DVGW W 551 pracujú s mernou spotrebou 40–60 litrov teplej vody (45 °C) na osobu a deň pri bežnom rezidenčnom využití. V praxi pre rodinné domy používame hodnotu 50 l/os·deň ako konzervatívny základ, pre väčšie bytové domy s komfortným štandardom 55–60 l/os·deň.

Denná potreba tepla Q_d sa vypočíta podľa vzorca:

Q_d = n · V_os · ρ · c_p · (T_TÚV − T_stud)

n – počet osôb
V_os – merná denná spotreba TÚV na osobu [l/os·deň]
ρ – hustota vody ≈ 1 kg/l
c_p – merná tepelná kapacita vody = 1,163 Wh/(kg·K) alebo 4,186 kJ/(kg·K)
T_TÚV – teplota teplej vody (zvyčajne 45 °C alebo 60 °C podľa projektu)
T_stud – teplota studenej vody z vodovodu (zima: 8–10 °C, leto: 12–15 °C, priemer pre výpočet: 10 °C)

Príklad pre 4-osobovú domácnosť (T_TÚV = 55 °C, T_stud = 10 °C):

Q_d = 4 · 50 · 1,163 · (55 − 10) = 4 · 50 · 1,163 · 45 = 10 467 Wh/deň ≈ 10,5 kWh/deň

Ročná potreba tepla: Q_rok = 10,5 · 365 ≈ 3 833 kWh/rok

Pre bytový dom s 20 bytmi po 3 osoby (60 osôb), teplota TÚV 60 °C: Q_d = 60 · 50 · 1,163 · 50 ≈ 174 450 Wh/deň ≈ 174,5 kWh/deň. Takýto projekt vyžaduje systematický prístup – viď sekciu o dimenziovaní pre bytové domy nižšie.

1.2 Vplyv distribučných strát zásobníka a rozvodov

K vypočítanej potrebe treba pripočítať tepelné straty zásobníka a potrubných rozvodov TÚV. U dobre izolovaného zásobníka (100 mm PU peny) so stacionárnym tepelným príkonom počítajte so stratami 1,5–3 kWh/deň pre objem 200–400 l. Straty cirkulačného potrubia TÚV závisia od dĺžky rozvodov – pre rodinný dom odhadujeme 0,5–1 kWh/deň, pre bytový dom s cirkuláciou 10–25 kWh/deň podľa dĺžky a izolácie rozvodov.

2. Solárna radiácia a výpočet dostupnej energie

2.1 Globálna horizontálna radiácia a sklon kolektora

Na Slovensku sa ročná globálna horizontálna radiácia pohybuje od 1 050 kWh/m² (severné oblasti, Tatry) po 1 300 kWh/m² (Podunajská nížina, Záhorie). Pre projekt v Bratislave počítajte s približne 1 250–1 280 kWh/m²·rok, pre Žilinu 1 100–1 150 kWh/m²·rok. Údaje z databázy PVGIS (JRC, Európska komisia) alebo Meteonorm sú dostatočne presné pre projektovanie.

Sklon kolektora voči horizontále ovplyvňuje ročný energetický zisk. Pre systémy čisto na TÚV (maximalizácia leta a prechodného obdobia) je optimálny sklon 30–40°. Pre systémy s podporou vykurovania, kde je priorita zimných mesiacov, posúvame sklon na 55–65°. Orientácia: ideál je juh (azimut 0°), odchýlka do ±20° spôsobuje stratu iba 2–5 % ročného zisku, odchýlka ±45° až 10–15 %. Viazaná orientácia na strechu vo smere ±30° od juhu je pre väčšinu projektov akceptovateľná bez korekcie plochy kolektorov.

2.2 Mesačný solárny zisk – metóda f-chart

Bez simulačného softvéru sa v praxi najčastejšie používa zjednodušená metóda f-chart (Klein, Beckman, 1976) alebo jej modifikácia podľa EN ISO 9488. Pre každý mesiac sa vypočíta parameter D1 (pomer solárnej energie k potrebe) a D2 (pomer tepelných strát k potrebe). Na základe nomogramu alebo tabelovaných koeficientov sa dostaneme k mesačnej solárnej frakcii f_m.

V praxi pre rodinné domy s južnou orientáciou a sklonom 35° v strednom Slovensku dosahujú plochý kolektor s absorpčnou plochou 1,82 m² (ako napríklad solárny kolektor plochý AlCu so štrukturálnym sklom) tieto orientačné mesačné zisky pri kolektorovom poli 2×1,82 m² = 3,64 m²:

Mesiac	Radiácia sklonenej pl. [kWh/m²]	Hrubý solárny zisk 3,64 m² [kWh]	Účinná f. (η)	Čistý zisk [kWh]	Potreba TÚV [kWh]	Pokrytie [%]
Január	42	153	0,35	53	420	13 %
Február	65	237	0,40	95	380	25 %
Marec	110	400	0,48	192	420	46 %
Apríl	140	510	0,55	280	405	69 %
Máj	165	600	0,58	348	420	83 %
Jún	170	619	0,60	371	405	92 %
Júl	175	637	0,60	382	420	91 %
August	158	575	0,58	334	420	79 %
September	115	419	0,52	218	405	54 %
Október	78	284	0,42	119	420	28 %
November	45	164	0,32	52	405	13 %
December	35	127	0,28	36	420	8 %
ROK SPOLU	1 298	4 725	–	2 480	4 940	~50 %

Tento príklad zodpovedá typickej inštalácii pre 4-osobinovú domácnosť s dvomi kolektormi s plochou 1,82 m² (celková absorbérová plocha 3,64 m²). Ročné solárne pokrytie cca 50 % je pri danej ploche a potrebe realistický a ekonomicky opodstatnený výsledok. Zvýšením plochy na 3 kolektory (5,46 m²) by sme dosiahli ročné pokrytie 60–65 %, avšak na úkor výraznej stagnácie v júni–júli a rýchlejšej degradácie kvapaliny.

3. Dimenzovanie kolektorovej plochy

3.1 Merné ukazovatele a pravidlá palca pre rodinné domy

Ako rýchlu orientačnú metódu pred podrobným výpočtom používame v praxi tieto merné hodnoty pre ploché kolektory v stredoeurópskych podmienkach:

1,0–1,5 m² absorbérovej plochy na osobu pre systém TÚV (pri zásobníku 50 l/os)
0,06–0,08 m² absorbéra na liter zásobníka (pre zásobník 200 l → 12–16 m² – to by bolo pre veľký bytový dom; pre RD → 200 l / 50 l·os⁻¹ = 4 osoby → 4–6 m²)
Maximálna plocha pre čisto TÚV systém: objem zásobníka [l] × 0,075 m²/l

Pre rodinný dom so 4 osobami dostaneme rozsah 4 × 1,0 až 4 × 1,5 = 4,0–6,0 m² absorbérovej plochy. Prakticky to znamená 2–3 ploché kolektory s absorbérom ~1,8 m² (celková sklená plocha cca 2,02–2,10 m² na kolektor). Vo väčšine projektov stredného Slovenska volíme 2 kolektory pre 3–4 osoby, 3 kolektory pre 5–6 osôb.

Dôležité upozornenie pre prax: tieto pravidlá platia pri južnej orientácii a sklone 30–45°. Pri orientácii JZ alebo JV navyšujte plochu o 10–15 %. Pri plochých strechách s núteným sklonom 10–15° počítajte s poklesom ročného zisku cca 10–12 % oproti optimálnemu sklonu a navýšte plochu kolektora o 1 m² alebo priamo použite výkonnejší typ kolektora s antireflexným selektívnym sklom, akým je solárny kolektor plochý AlCu so štrukturálnym antireflexným sklom, ktorý má vyšší optický výkon η₀ a lepší koeficient a₁.

3.2 Korekcia plochy podľa parametrov kolektora

Dôležitou zložkou dimenziovania je výkonový rozdiel medzi typmi kolektorov. Kolektor s η₀ = 0,82, a₁ = 3,5 W/(m²·K) a a₂ = 0,015 W/(m²·K²) dosiahne pri rovnakej ploche výrazne vyšší ročný zisk ako kolektor s η₀ = 0,79 a a₁ = 4,2. Ak porovnávame dva kolektory pre konkrétny projekt, referenčná metóda podľa certifikátu Solar Keymark (ročný zisk na m² pri referenčnom pracovisku) je priamočiara – vyšší merný ročný zisk na m² absorbéra znamená menší potrebný počet kolektorov. Podrobné porovnanie výkonových parametrov nájdete v článku venovanom parametrom η0, a1, a2 a čítaniu certifikátu Solar Keymark.

4. Dimenzovanie solárneho zásobníka

4.1 Objem zásobníka: základné pravidlo a jeho limity

Zásobník plní v solárnom systéme funkciu krátkodobého akumulátora. Na rozdiel od zásobníka s kotlom, kde ho zásobník „nabíjame" rýchlo a udržiavame na teplote, solárny zásobník reaguje na premenlivý výkon kolektora počas dňa. Základné dimenzionálne pravidlo: 50 litrov zásobníka na osobu, minimálne 1,5-násobok dennej spotreby, maximálne 2-násobok dennej spotreby.

Pre 4-osobovú domácnosť s dennou spotrebou 200 l (4 × 50 l) dostaneme objem zásobníka 200–400 l, pričom štandardne sa volí 200–300 l. Menej ako 200 l vedie k rýchlemu vyčerpaniu zásoby a neefektívnemu nabíjaniu. Viac ako 400 l spôsobuje, že v prechodných mesiacoch zásobník nestíha dosiahnuť teplotu TÚV bez dotopenia konvenčným zdrojom – solárny systém pracuje s nižšou teplotou zásobníka, čo zvyšuje účinnosť kolektora, avšak zákazník má problém s hygienou vody (Legionella) pri teplotách pod 55 °C.

4.2 Pompomer zásobník/kolektor a prevádzkové aspekty

V odbornej literatúre (napr. Duffie & Beckman, Solar Engineering of Thermal Processes) sa udáva odporúčaný pomer zásobníka k ploche absorbéra 50–75 l/m². Teda pre 3,64 m² absorbérovej plochy: zásobník 182–273 l → štandardne volíme 200 l alebo 250 l.

Pri väčšom zásobníku (napr. 300 l pre 4 osoby) sa pri danej kolektorovej ploche predĺži denný čas dosiahnutia požadovanej teploty. V praxi to v marci alebo septembri znamená, že kolektor celý deň pracuje pri nižšej strednej teplote (čo je z hľadiska účinnosti výhodné), ale k 15:00 zásobník nedosiahne 55 °C a kotol musí dotopovať. Zásobník 200 l s rovnakou plochou dosiahne 55 °C skôr (napr. o 12:30 v apríli) a zvyšok dňa hrozí stagnácia. Zlato strednej cesty závisí od miestnych klimatických podmienok a správania domácnosti – vo všeobecnosti pre stredné Slovensko volíme 250 l pre 4 osoby, 300 l pre 5–6 osôb s 3 kolektormi.

Komplexné solárne sety ako Vaillant auroSTEP VSL S 250/2 T pre šikmú strechu alebo Vaillant auroSTEP VSL S 250/2 F pre plochú strechu prichádzajú s integrovaným zásobníkom 250 l a dvomi kolektormi – čo je dimenzionálna konfigurácia zodpovedajúca práve rodinným domom s 3–5 osobami a vyhovuje drvivej väčšine štandardných rodinných projektov bez potreby individuálneho dimenzovania zásobníka. Podobne je dimenzovaný Protherm HelioSet FES2 250 BM so zásobníkom 250 l a komplexnou výbavou primárneho okruhu.

5. Výpočet solárneho pokrytia (Solar Fraction)

5.1 Definícia a cieľová hodnota Solar Fraction

Solárne pokrytie (Solar Fraction, SF) vyjadruje podiel energie dodanej solárnym systémom na celkovej potrebe tepla na TÚV počas roka. Vzorec je jednoduchý:

SF = Q_sol,rok / Q_TÚV,rok × 100 [%]

Pre systémy čisto na TÚV v stredoeurópskych klimatických podmienkach je cieľová hodnota SF 50–65 % pre ploché kolektory. Vyššie hodnoty (65–80 %) sú technicky dosiahnuteľné, ale ekonomicky suboptimálne – každé ďalšie percento nad 60 % si vyžaduje neúmerne väčšiu plochu kolektora a zásobníka, čo predlžuje návratnosť. Zároveň v letných mesiacoch systém dosahuje 90–100 % pokrytia a nadbytok tepla musí byť disipovaný (stagnácia, bezpečnostný odvod tepla).

Praktická skúsenosť z projektov: zákazník s SF = 55 % platí za plyn alebo elektrinu na TÚV o 55 % menej ako pred inštaláciou – pri ročnej potrebe 4 000 kWh a cene 0,20 €/kWh ide o úsporu ~440 €/rok. Návratnosť závisí od investičných nákladov, ale pri realistickej cene systému 4 000–5 500 € vrátane montáže a zásobníka (bez dotácie) je to 9–12 rokov pri aktuálnych cenách energií. S dotáciou (Zelená domácnostiam) klesá návratnosť na 5–7 rokov.

5.2 Mesačná distribúcia pokrytia a jej interpretácia

SF je ročná hodnota, ale pre posúdenie systému je dôležitá aj mesačná distribúcia. Správne dimenzovaný systém by mal dosiahnuť:

Január, február, december: SF_m = 10–25 % (akceptovateľné, slnečná energia je nedostupná)
Marec, november: SF_m = 25–50 %
Apríl, október: SF_m = 50–70 %
Máj, september: SF_m = 70–90 %
Jún, júl, august: SF_m = 85–100 % (ideálne do 100 %, viac generuje stagnáciu)

Ak mesačné pokrytie v júli alebo auguste dlhodobo presahuje 100 % (výpočtový prebytok), znamená to predimenzovaný systém a treba buď zmenšiť plochu kolektora, alebo zvýšiť zásobník a pridať funkciu odvádzania tepla (shadingové rolety, automatické odvzdušnenie, nocturnal cooling). Väčšina regulátorov solárnych systémov (napr. Vaillant VRC470, Resol DeltaSol) meria a zaznamenáva skutočné tepelné zisky – pri servise je cenné tieto dáta vyčítať a porovnať s projektovými hodnotami.

6. Špecifické situácie v praxi

6.1 Dimenzovanie pre bytové domy

Pre bytové domy je dimenzovanie náročnejšie z dôvodu rozloženia potreby TÚV v čase a požiadaviek na teplotu 60 °C kvôli riziku Legionelly. Základný postup:

Stanoviť denný špičkový prietok TÚV podľa počtu bytov a obsadenosti (DVGW W 551 alebo STN EN 806-3)
Vypočítať dennú tepelnú potrebu vrátane strát cirkulačného potrubí
Navrhnúť kolektorovú plochu tak, aby letné pokrytie nepresahovalo 90–95 % (inak treba tepelný odvod)
Zásobník dimenzovať ako pufrovú nádrž s separovanou solárnou a zásobníkovou sekciou, prípadne ako systém s dvomi zásobníkmi (solárny predohrev + dotopovací zásobník)
Zvážiť trubicové vakuové kolektory pri malej dostupnej ploche strechy alebo zlej orientácii

Príklad: bytový dom, 30 bytov × 2,5 os/byt = 75 osôb. Denná potreba: 75 × 50 l = 3 750 l, tepelná potreba pri ΔT 50 K: 75 × 50 × 1,163 × 50 / 1000 ≈ 218 kWh/deň. Pre SF = 50 % v lete a SF_rok ≈ 45 % potrebujeme 75 × 1,2 m²/os ≈ 90 m² kolektorovej plochy (cca 45–50 plochých kolektorov). Zásobník: 75 × 60 l/os = 4 500 l (dva zásobníky 2 000 l + predohrevná nádrž 2 500 l). Takýto projekt vyžaduje hydraulickú schému s dvomi okruhmi, zmiešavacím ventilom pre ochranu pred Legionellou a riadenie podľa EN 1717.

6.2 Kombinovaný systém TÚV + podpora vykurovania

Ak zákazník požaduje okrem TÚV aj solárnu podporu vykurovania (kombinácia), mení sa celý prístup k dimenzovaniu. Prednostne kryje solárny systém TÚV (má vyššiu prioritu), zvyšný výkon v prechodných mesiacoch ide do vykurovacieho okruhu. Pre takýto systém platí:

Kolektorová plocha sa navyšuje na 1,5–2,5 m²/os pre nízkoteplotné podlahové vykurovanie
Zásobník kombinácia: solárny zásobník 500–1 000 l s oddelenou sekciou TÚV (hygienická príprava) a vykurovacou sekciou
Sklon kolektora sa posúva na 45–60° pre lepší zimný výkon
Ročné solárne pokrytie celkovej potreby tepla (TÚV + vykurovanie) klesá na 15–30 % (väčšina energie sa stále dodáva kotlom), ale TÚV pokrytie zostáva vysoké (50–65 %)
Tento typ systému sa detailne rieši v článku o hydraulickom zapojení solárnych zostáv

6.3 Vplyv tienenia a neideálnej orientácie

V praxi narážame na projekty, kde strecha nie je orientovaná na juh, alebo kde existuje tienenie komínom, susednou stavbou či vzrastlými stromami. Pre kvantifikáciu tienenia používame metódu analýzy obzoru (horizon shading) – buď ručne pomocou solárneho diagramu pre dané zemepisné miesto, alebo automatizovane v PVsyst/Polysun. Tienenie, ktoré pokrýva viac ako 15 % slnečných hodín v letných mesiacoch (máj–september), výrazne znižuje výnos systému a treba ho kompenzovať zvýšenou plochou alebo prehodnotením umiestnenia kolektorov.

7. Hydraulické a regulačné aspekty ovplyvňujúce energetický výnos

7.1 Prietok v primárnom okruhu a jeho vplyv na výkon

Prietok solárnej kvapaliny v primárnom okruhu priamo ovplyvňuje stredný teplotný rozdiel medzi kolektorom a zásobníkom, a tým aj účinnosť prenosu tepla. Pre ploché kolektory v TÚV aplikáciách sa odporúča špecifický prietok 15–25 l/(hod·m²) absorbérovej plochy. Pre zostavu s 3,64 m² ide o prietok 55–91 l/hod.

Vyšší prietok (over-flow): nižší teplotný výstup z kolektora, vyššia účinnosť kolektora, ale pomalšie nabíjanie zásobníka – vhodné pre dlhé okruhy a veľké zásobníky
Nižší prietok (low-flow): vyšší teplotný výstup, rýchlejšie dosiahnutie teploty zásobníka, ale pri silnej radiácii riziko stagnácie a kavitácie
Matched-flow: prietok sa reguluje podľa teploty diferenciálu – preferovaný prístup moderných regulátorov

Nastavenie prietoku sa robí prostredníctvom vyvažovacieho ventilu na primárnom okruhu (zvyčajne súčasť solárnej stanice). Prietokomer na stanici (rotameter alebo digitálny) je povinný prvok – bez neho nemožno systém správne uviesť do prevádzky. Viac o hydraulickom zapojení a nastavení prietokov nájdete v článku Hydraulické zapojenie solárnych zostáv: primárny okruh, expanzná nádoba, regulácia a ochrana proti prehriatiu.

7.2 Expanzná nádoba: dimenzovanie pre solárny primárny okruh

Solárny primárny okruh vyžaduje tlakovú membránovú expanznú nádobu dimenzovanú pre maximálnu pracovnú teplotu až 180 °C (stagnačná teplota kolektora). Objem expanznej nádoby sa počíta z troch príspevkov:

Objem expanzie kvapaliny: V_exp = V_system × (ρ_studený/ρ_horúci − 1), pričom pre 40% roztok propylénglykololu medzi 10 °C a 120 °C ide o cca 7–9 % objemu náplne
Objem vypárenej kvapaliny pri stagnácii: pre ploché kolektory cca 0,9–1,1 l na m² kolektorovej plochy (kvapalina sa odparuje a vytláča do expanznej nádoby)
Bezpečnostná rezerva: min. 10 % celkového vypočítaného objemu

Pre zostavu 2 kolektory, celkový objem primárneho okruhu cca 8 l (kolektory + potrubí + výmenník): V_exp,min ≈ 8 × 0,08 + 2 × 1,0 + rezerva ≈ 0,64 + 2,0 + 0,27 ≈ 3,0 l → volíme štandardnú membránovú expanznú nádobu 8–12 l (s predtlakom nastaveným podľa výšky systému). Predimenzovanie expanznej nádoby je lacná poistka – škody z prasknutia expanznej nádoby alebo otvorenia poistného ventilu počas stagnácie sú oveľa drahšie.

8. Najčastejšie chyby pri dimenzovaní v praxi

Po rokoch servisu a kontrole projektov vidíme opakovane tieto chyby:

Poddimenzovaný zásobník: zákazník má kolektory, ale zásobník 120 l (pôvodný zásobník pre nepriamy ohrev z kotla). Solárny výmenník je príliš malý, teplotný rozdiel sa rýchlo vyrovná a čerpadlo sa vypne napriek tomu, že kolektor má 70 °C a zásobník len 40 °C – teplo zostáva v kolektore.
Predimenzovaná kolektorová plocha: investor chcel „čo najväčšie" – 4 kolektory pre 2 osoby. Každé leto systém stagnuje 4–6 hodín denne, kvapalina zdegeneruje za 2–3 roky. Servisné náklady prekonajú úspory na energii.
Nesprávne nastavenie diferenciálneho regulátora: ΔT_zapnutie nastavené na 10 K namiesto 5–8 K, ΔT_vypnutie na 5 K namiesto 2–3 K. Výsledok: systém pracuje neskoro, čerpalo sa zapína len pri silnom slnku a nie pri difúznom svetle, čo zníži ročný zisk o 8–15 %.
Ignorovanie tienenia komínom alebo satelitnou anténou: malé predmety v blízkosti kolektora (výška/vzdialenosť < tg(15°) = 3,7) spôsobujú čiastočné tienenie v ranných a večerných hodinách, čo v praxi zníži ročný zisk o 5–10 %.
Zásobník bez spätného ventila na vstupe studenej vody: tepelná dilatácia vyháňa horúcu vodu späť do studenej vetvy – riziko popálenia a poškodenia vodomernej batérie.

Časté otázky montážnikov (FAQ)

Ako postupovať, keď má zákazník strechu orientovanú na juhozápad a kolektor chce dať na šikmú strechu 35°?

Orientácia JZ (azimut +45°) pri sklone 35° zodpovedá ročnej strate oproti optimálnej južnej orientácii cca 8–10 %. Kolektorovú plochu navýšte o 10–15 % – namiesto 2 kolektorov inštalujte 3. Mesačné rozloženie sa posúva: dopoludnia systém zbiera menej, ale podvečer dodáva energiu dlhšie, čo je pre ranné odbery TÚV menej výhodné. Ak zákazník vari prevažne ráno, zvážte VZ so spätným odberom z kotla do zásobníka cez noc (udržanie teploty).

Aký je správny pomer solárneho zásobníka k ploche kolektora a kde je hranica, od ktorej je zásobník prevelký?

Odporúčaný pomer je 50–75 l zásobníka na m² absorbérovej plochy. Horná hranica je 80–90 l/m² – nad touto hodnotou v prechodnom období (apríl, september) kolektor nestíha zásobník dostatočne nabiť za jeden slnečný deň a kotol musí dotopovať prakticky každý

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.