Časté otázky montážnikov k solárnym setom: prietoky, nastavenie regulácie, kompatibilita s kotlom a expanzné nádoby

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Časté otázky montážnikov k solárnym setom: prietoky, nastavenie regulácie, kompatibilita s kotlom a expanzné nádoby

Každý, kto montoval solárne systémy v praxi, vie, že technická dokumentácia výrobcov pokrýva ideálny svet – rovnaký sklon strechy, štandardná výška domu, čistá studená voda a zákazník, ktorý nikdy neotvára expanznú nádobu. Realita je iná. Tento článok zhromažďuje najčastejšie technické otázky, na ktoré narážajú montážni technici pri inštalácii solárnych setov: dimenzovanie prietoku, nastavenie diferenčného regulátora, kompatibilita solárneho okruhu s existujúcim kotlom a správne dimenzovanie expanznej nádoby. Nejde o úvod pre začiatočníkov – predpokladáme znalosť základov hydrauliky a skúsenosti z reálnych zákaziek.

1. Prietok v solárnom primárnom okruhu: číselné hodnoty a ich základ

Prvá a najčastejšia diskusia na montáži sa točí okolo prietoku: koľko litrov za hodinu (l/h) alebo litrov za minútu (l/min) má pretekať kolektorom? Existujú dva základné filozofické prístupy – tzv. high-flow a low-flow, a ich nesprávne pochopenie vedie k chybám v nastavení čerpadla.

High-flow systémy (konvenčný prístup)

Pre high-flow systémy platí štandardné dimenzovanie na 40–60 l/h na m² absorpčnej plochy kolektora. Ak teda máte zostavu s dvomi plochými kolektormi s absorpčnou plochou 2 × 1,82 m² = 3,64 m², pracovný prietok bude v rozmedzí 145–218 l/h, teda prakticky nastavíte čerpadlovú stanicu na cca 2,5–3 l/min. Výhoda: nižší teplotný gradient medzi vstupom a výstupom kolektora (5–10 K), menšie riziko lokálneho prehriania absorpčnej plochy, jednoduchší výber regulátora (nie sú potrebné špeciálne senzory nízkych teplôt).

Low-flow systémy

Low-flow pracuje so špecifickým prietokom 10–20 l/h na m². Výhoda je vyšší teplotný rozdiel medzi vstupom a výstupom (20–40 K), čo umožňuje efektívnejší prenos tepla do zásobníka stratifikáciou. Nevýhoda: vyššie nároky na hydraulickú vyváženosť, nutnosť presného nastavenia regulátora (malé prietoky sú citlivejšie na vzduch v okruhu) a špeciálne čerpadlá s nízkym menovitým prietokom. Low-flow dáva zmysel pri stratifikačných zásobníkoch a dlhých trasách primárneho okruhu.

Praktický príklad z terénu

Zákazka: dvojgeneračný rodinný dom, 4+2 osoby, dvojkolektorový set s plochými kolektormi AlCu, zásobník 300 l. Montér nastavil čerpadlo podľa katalógu výrobcu čerpadlovej stanice na 2,8 l/min (168 l/h). Kontrola: plocha 2 × 1,82 = 3,64 m², merný prietok 168/3,64 = 46 l/h/m² – správne v pásme high-flow. Kontrolný tlakový rozdiel na kolektore: meraný 0,35 bar pri tomto prietoku, čo zodpovedá typickým hodnotám pre sériové zapojenie dvoch plochých kolektorov.

2. Nastavenie diferenčného regulátora: kde robia montéri najčastejšie chyby

Diferenčný regulátor (diferenčný termostat) je srdce solárneho systému. Riadi štart a stop čerpadla primárneho okruhu na základe teplotného rozdielu medzi kolektorom (čidlo T1, zvyčajne na výstupe z kolektora alebo na absorpčnej ploche) a zásobníkom (čidlo T2, v spodnej tretine zásobníka). Chybné nastavenie ΔT start, ΔT stop a maxTzás vedie k zbytočným stratám, krátkemu cykleniu alebo k prehriatiu zásobníka.

Parametre ΔT start a ΔT stop

Odporúčané výrobcovské hodnoty pre väčšinu zostáv sú:

ΔT start: 6–8 K (rozdiel teploty kolektora oproti zásobníku, pri ktorom sa čerpadlo zapne)
ΔT stop: 2–4 K (rozdiel, pri ktorom sa čerpadlo vypne)

Prečo nie menej? Ak nastavíte ΔT start na 3 K, čerpadlo sa bude zapínať a vypínať desiatky-krát za hodinu pri ranných a poobedňajších podmienkach s variabilnou oblačnosťou – ide o tzv. krátke cyklovanie (short cycling). Každý zbytočný štart čerpadla spotrebúva elektrickú energiu a skracuje životnosť čerpadla. Ak nastavíte ΔT start príliš vysoko (napr. 15 K), systém stratí hodiny potenciálne využiteľného solárneho zisku v ranných hodinách.

Hysteréza medzi ΔT start a ΔT stop musí byť minimálne 3–4 K, inak systém nezastaví čerpadlo dostatočne rýchlo a koluje teplo späť z kolektora do zásobníka v noci. Prakticky: nastavíte start na 7 K a stop na 3 K – hysteréza je 4 K, čo je správne.

Maximálna teplota zásobníka (Tmax)

Parameter Tmax zásobníka (typicky 60–80 °C) zastaví čerpadlo, keď zásobník dosiahne nastavenú teplotu, aj keď je v kolektore stále teplo. Chyba: nastaviť Tmax príliš nízko (napr. 55 °C) v lete – zásobník sa nabije rýchlo, čerpadlo sa zastaví, kolektory stagnujú, nastáva prehriatie. Nastaviť Tmax príliš vysoko (90 °C) je bezpečnostný problém a riziko pre zásobník a jeho plochu výmenníka. Optimum pre TÚV zásobník s jedným výmenníkom je 65–75 °C.

Funkcia nočného chladenia a anti-freeze

Viaceré regulátory (napr. v systémoch Vaillant auroSTEP VSL S 250/2 T) majú funkciu anti-freeze: ak teplota kolektora klesne pod nastavenú hodnotu (zvyčajne 3–5 °C), čerpadlo sa krátko spustí, aby cirkuloval nemrznúci roztok a ochránil kolektory pred zamrznutím prívodného potrubia. Táto funkcia musí byť aktivovaná – v praxi sa niekedy zabudne. Pri prvozisku vždy skontrolujte stav tejto funkcie v menu regulátora.

3. Kompatibilita solárneho okruhu s kotlom: čo treba riešiť pred napojením

Toto je oblasť, kde dochádza k najzávažnejším chybám – nie z nevedomosti, ale z podcenenia detailov. Kotol a solárny zásobník sú vo väčšine inštalácií prepojené ako dva samostatné hydraulické okruhy cez solárny zásobník. Avšak v niektorých konfiguráciách – najmä pri bivalentných zásobníkoch s dvomi výmenníkmi – kotolňový okruh aj solárny okruh ohrieva ten istý zásobník zo strany. Tu treba riešiť niekoľko vecí.

Hydraulická separácia a tlakové pomery

Tlak v primárnom solárnom okruhu je nezávislý od tlaku v kotlovom okruhu – oba okruhy sú oddelené výmenníkmi zásobníka. Napriek tomu platí: prevádzkový tlak solárneho primárneho okruhu nesmie prekročiť maximálny prípustný tlak výmenníka zásobníka. Typicky to bývajú 6–10 bar – skontrolujte technický list zásobníka. Solárne čerpadlové stanice majú integrovaný poistný ventil zvyčajne nastavený na 6 bar – nekompromisný štandard, ktorý nemeniť.

Prečo kotol nesmie ohrievať zásobník súčasne so slnkom

Pri súbežnej prevádzke solárneho čerpadla aj kotla sa môže stať, že kotol bojuje so solárnym teplom – kotlový termostat vníma zásobník ako „dostatočne teplý" a nedovyhrieva, zatiaľ čo solárne čerpadlo pracuje v čiastočnom výkone. Regulátory prémiových zostáv (Vaillant auroSTEP VSL S 250/2 F) riešia tento problém integrovanou komunikáciou cez zbernicu eBUS alebo OpenTherm – kotol „vie", keď solárny systém ohrieva zásobník, a odloží dopúšťanie. Pri montáži na existujúci kotol bez tejto integrácie je nutné nastaviť hysterézu kotlového termostatu zásobníka minimálne 5 K pod teplotu solárneho dohrievania, alebo použiť externé relé prioritného prepínania.

Zásobníky s jedným výmenníkom – solárny vs. kotolňový okruh

V praxi sa stretávame aj so zásobníkmi, kde je len jeden vnútorný výmenník (hadicový alebo lamelový). V takom prípade nemôžete paralelne zapojiť kotol aj solárny okruh do toho istého výmenníka – každý okruh potrebuje vlastný výmenník alebo vlastné napojenie. Niektoré zásobnáče umožňujú zapojenie solárneho okruhu priamo cez plášťový výmenník a kotlový okruh cez vnútorný spirálový – to je technicky prípustné, no treba overiť, že hydraulické odpory oboch trás sú akceptovateľné pre príslušné čerpadlá.

Integrácia so stacionárnym kondenzačným kotlom

Najčastejšia zákazka v praxi: existujúci plynový kondenzačný kotol, zákazník chce doplniť solárny set. Ak kotol nemá vstup pre externý zásobník s termistorovou reguláciou, treba použiť externý diferenčný regulátor (napr. súčasť solárneho setu) a oddeliť zásobníkový okruh pomocou trojcestného ventilu s prioritou TÚV. Kotol dostane signál „zásobník studený" iba vtedy, keď solárny systém nestačí a zásobník poklesne pod nastavenú teplotu. Časté prehliadnutie: montáž NTC čidla zásobníka pre kotol do nesprávnej hĺbky – čidlo treba umiestniť v 2/3 výšky zásobníka, nie na dne ani pri hornom výstupe.

4. Expanzná nádoba v solárnom okruhu: dimenzovanie, predtlak a najčastejšie chyby

Expanzná nádoba solárneho primárneho okruhu je jednou z najčastejšie nesprávne dimenzovaných alebo nastavených komponentov. Je to mimoriadne dôležitá téma, pretože chybná expanzná nádoba priamo spôsobuje úniky na poistnom ventile, stratu solárnej kvapaliny a v extrémnych prípadoch poškodenie čerpadlovej stanice.

Prečo solárna expanzná nádoba nie je to isté ako kotolňová

Solárna expanzná nádoba musí zvládnuť dva javy, ktoré pri bežnom vykurovacom okruhu nenastávajú s takou intenzitou:

Stagnačné teploty kolektora: pri zastavenom čerpadle (výpadok elektriny, plný zásobník) môže teplota kvapaliny v kolektore presiahnuť 180–200 °C a kolektorová kvapalina sa čiastočne odparuje. Expanzná nádoba musí pojať zväčšenie objemu aj toto množstvo pary.
Väčší objem expanzie: nemrznúca solárna kvapalina (propylénglykol 40–50 %) má vyšší koeficient tepelnej rozťažnosti než voda. Pri teplote 130 °C je objem propylénglykolu o ~8 % väčší než pri 10 °C, zatiaľ čo voda len o ~3 %.

Preto štandardná kotolňová expanzná nádoba nie je vhodná pre solárny primárny okruh – membránu nemá schválenú pre teploty nad 70 °C, a jej objem je dimenzovaný pre nižšiu expanziu.

Výpočet objemu expanznej nádoby – praktický postup

Základný vzorec pre potrebný objem EN:

V_EN = (V_netto + V_stagnácia) × f_bezpečnosti

V_netto = objem kvapaliny v sústave (kolektory + potrubie + výmenník zásobníka). Pre bežnú inštaláciu 2 plochých kolektorov s 10 m prívodného + 10 m spätného potrubia DN 18×1 to bývajú cca 8–14 litrov celkovo.
V_stagnácia = objem kvapaliny v kolektore (z technického listu), ktorý sa môže odpariť. Pre jeden plochý kolektor to bývajú 0,8–1,5 l.
f_bezpečnosti = 1,2–1,5

Príklad: 2 kolektory, celkový objem kvapaliny 12 l, objem kvapaliny v kolektoroch 2 × 1,1 = 2,2 l. Potrebný V_EN = (12 + 2,2) × 1,3 = 18,5 l. Zvolíte solárnu EN 18 alebo 24 l (podľa dostupného radu).

V praxi väčšina výrobcov solárnych setov (napr. Protherm HelioSet FES2 250 BM) dodáva EN prímo v sete predimenzovanú so zálohou – netreba prepočítavať, ale pri nestandardných trasách (nadmerná dĺžka potrubia, 3+ kolektory) treba výpočet zopakovať.

Nastavenie predtlaku expanznej nádoby

Predtlak membránovej EN musí byť nastavený na statický tlak v mieste inštalácie EN. Ten sa rovná hydrostatickému tlaku stĺpca kvapaliny od EN po najvyšší bod systému (kolektor na streche) plus minimálny prevádzkový pretlak (zvyčajne 0,3–0,5 bar).

Príklad: kolektor je 8 m nad EN, nemrznúca kvapalina (hustota cca 1030 kg/m³). Hydrostatický tlak = 8 × 1030 × 9,81 / 100 000 ≈ 0,81 bar. Predtlak EN nastavíte na 0,81 + 0,3 = 1,1 bar (zaokrúhlite na 1,0–1,1 bar). Plniaci tlak studenej sústavy = predtlak EN + 0,2–0,3 bar = cca 1,3–1,4 bar. Kontrola: plniaci tlak musí byť nižší ako tlak otvorenia poistného ventilu (zvyčajne 6 bar) mínus 20 % rezerva.

Chyba: EN namontovaná na výstupe z čerpadlovej stanice

Expanzná nádoba musí byť napojená na sacú (tlakovú) stranu čerpadla – nie na výtlak. Ak je EN na výtlačnej strane, čerpadlo pri behu zvyšuje tlak v stoji EN – expanzná nádoba potom neplní svoju funkciu absorpcie tlakovej špičky pri ohriati kvapaliny. Správne miesto: EN sa napája na potrubie pred vstupom do čerpadla (sacacia strana), pričom miesto napojenia je tichý tlakový bod (Nullpunkt) sústavy.

5. Kolektorová kvapalina: zloženie, kontrola a výmena

Solárny primárny okruh pracuje výhradne s nemrznúcou teplonosnou kvapalinou na báze propylénglykolu (PG). Na rozdiel od etylénglykolu je propylénglykol biologicky odbúrateľný a menej toxický – to je dôvod, prečo sa dnes používa takmer výhradne. Koncentrácia PG pre stredoeurópske podmienky: 40–45 % PG, čo zodpovedá ochrane do −25 až −30 °C. Vyššia koncentrácia nie je vhodná – nad 55 % PG klesá tepelná kapacita a viskozita stúpa, čo zaťažuje čerpadlo.

Solárna kvapalina má definovanú životnosť. Vplyvom vysokých teplôt (stagnácia) sa inhibítory rozkladajú, pH klesá a kvapalina začína korodovať kovové časti (absorpčná plocha, výmenník). Odporúčaný interval výmeny podľa väčšiny výrobcov: každé 3–5 rokov, alebo skôr, ak pH poklesne pod 7,5 (meranie lakmusovým testom alebo pH-metrom priamo z plniaceho kohúta čerpadlovej stanice). Téme kontroly a výmeny sa podrobnejšie venuje článok Servis a údržba solárnych kolektorov a zostáv: kontrolné intervaly, tlak v systéme, výmena solárnej kvapaliny.

6. Hydraulická vyváženosť pri viackolektorových zostavách

Pri paralelnom zapojení viacerých kolektorov (3, 4 alebo viac kusov) je nevyhnutná hydraulická vyváženosť – každý kolektor musí dostať rovnaký podiel celkového prietoku. V praxi to znamená použitie reverzného (Tichelmannovho) okruhu alebo manuálnych regulačných ventilov s prietokomerom na každom kolektore.

Tichelmanov okruh je najelegantnejší: prívodné a spätné potrubie sú zapojené tak, aby hydraulická dĺžka trasy od rozdeľovača po každý kolektor a späť bola rovnaká. Výhoda: nevyžaduje manuálne nastavovanie. Nevýhoda: viac potrubia a fitingov. Pre 4 a viac kolektorov je Tichelmanov okruh štandardom. Pre 2–3 kolektory stačí správna hydraulická regulácia vrátane prietokomerových ventilov.

Podrobnejšie o hydraulickom zapojení, primárnom okruhu a ochrane proti prehriatiu sa dočítate v článku Hydraulické zapojenie solárnych zostáv: primárny okruh, expanzná nádoba, regulácia a ochrana proti prehriatiu.

7. Dimenzovanie kolektorovej plochy a zásobníka: praktické tabuľky

Časté otázky montérov súvisia aj s tým, či zákazník nepožaduje príliš malý alebo príliš veľký zásobník. Základné pravidlá pre TÚV aplikácie:

Počet osôb	Plocha kolektorov (m²)	Objem zásobníka (l)	Orientačné solárne pokrytie
2–3	2,0–3,0	150–200	55–65 %
4	3,0–4,0	200–300	55–65 %
5–6	4,0–6,0	300–400	50–60 %
7–8	6,0–8,0	400–500	50–60 %

Tieto hodnoty platia pre plochú strechu alebo sklon 30–50°, orientáciu juh ±30°, stredoeurópske klimatické podmienky (celkové slnečné žiarenie cca 1 000–1 200 kWh/m²/rok) a spotrebu TÚV 40–50 l/osoba/deň pri 45 °C. Pre detailný výpočet pozrite článok Dimenzovanie solárneho systému TÚV: výpočet plochy kolektorov, objemu zásobníka a podielu solárneho pokrytia.

8. Výber kolektora: kedy kolektory s antireflexným sklom a kedy štandardné?

Pri výbere medzi kolektorom so štruktúrovaným sklom AlCu a kolektorom so štruktúrovaným antireflexným sklom (ACR) je rozhodujúcim parametrom optická účinnosť η₀. Antireflexné sklo zvyšuje transmisivitu o 2–4 % absolútne (napr. η₀ 0,79 vs. 0,83), čo pri dlhodobom výpočte energetického zisku predstavuje v priemere o 5–8 % viac energie za rok. Investičný rozdiel v cene kolektora sa vráti v priebehu 2–4 rokov pre aplikácie s intenzívnym slnečným žiarením. Pre severné a menej priaznivé expozície alebo stromy tienujúce v dopoludňajších hodinách je prínos antireflexného skla väčší, keďže kolektor pracuje pri nižších intenzitách žiarenia, kde optická účinnosť má väčší podiel na celkovom výkone. Tejto problematike sa podrobne venuje článok Solárny kolektor AlCu so štrukturálnym antireflexným sklom: technické rozdiely a kedy sa oplatí pre projekt.

9. Prvozisku a uvedenie do prevádzky: kontrolný zoznam

Skúsení technici vedia, že prvozisku je miesto, kde sa odhalí 80 % chýb z montáže. Tu je praktický postup:

1. Tlaková skúška: Pred napustením kvapaliny prepláchnite okruh vodou a nastavte tlak 1,5× pracovného tlaku (zvyčajne cca 3 bar) po dobu 30 minút. Kontrola netesností na spojoch, kolektore a čerpadlovej stanici.
2. Napustenie a odvzdušnenie: Napĺňajte od najnižšieho bodu sústava pomocou plniacej pumpy s manometrom. Otvorte odvzdušňovacie ventily na kolektoroch (ak sú) a na najvyšších bodoch potrubia. Plňte pomaly, kým z odvzdušňovacích ventilov neprúdi kvapalina bez bublín.
3. Nastavenie pracovného tlaku: Uzavrite systém a nastavte tlak na hodnotu plniaceho tlaku (predtlak EN + 0,3 bar). Skontrolujte, že teplomer a manometer čerpadlovej stanice ukazujú reálne hodnoty.
4. Nastavenie prietoku: Čerpadlovú stanicu nastavte na vypočítaný prietok pomocou prietokomera na čerpadlovej stanici. Skontrolujte, že prietok sa mení plynulo pri zmene rýchlostného stupňa čerpadla.
5. Nastavenie regulátora: Zadajte ΔT start, ΔT stop, Tmax zásobníka, anti-freeze limit. Skontrolujte, že obidve čidlá (kolektor, zásobník) ukazujú reálne teploty (nie skrat ani prerušenie).
6. Funkčná skúška: Zakryte kolektory alebo počkajte na slnečný deň – čerpadlo musí nabehnúť pri dosiahnutí ΔT start a zastaviť pri ΔT stop. Overte, že zásobník sa ohrieva.
7. Dokumentácia: Zaznamenajte všetky nastavené parametre, tlak, koncentráciu PG (refraktometer) a dátum uvedenia do prevádzky.

10. Stagnácia: čo s ňou a ako jej predchádzať

Stagnácia nastáva, keď zásobník je plne nabitý a solárne čerpadlo sa zastaví, no slnečné žiarenie naďalej dodáva energiu do kolektora. Teplota kolektora stúpa nad 150 °C, kvapalina sa začína odpariť a pary sú vytlačené do potrubia. Stagnácia nie je porucha – je to normálny, ale extrémny prevádzkový stav, na ktorý musí byť systém dimenzovaný (expanzná nádoba, potrubný materiál, izolácia).

Problémy nastávajú, keď stagnácia prebieha príliš často a dlhodobo – solárna kvapalina sa rýchlo degraduje, vo výmenníku kolektora môže nastať usadenina. Riešenia:

Znížiť kolektorovú plochu voči objemu zásobníka (menej agresívna predimenzácia)
Použiť zásobník s väčším objemom
Regulátor s funkciou nočného chladenia: v noci spustí čerpadlo a odvedie teplo zo zásobníka do kolektora (vzduch chladí kolektor)
Shade management: čiastočné tienenie najvyššieho kolektora (nie ideálne, ale niekedy pragmatické riešenie)

Viac o tejto téme nájdete v článku Typické poruchy solárnych systémov: stagnácia, vzduch v okruhu, degradácia nemrznúcej zmesi a zlyhanie čerpadla.

FAQ – Najčastejšie otázky montážnikov

Môžem použiť bežnú kotolňovú expanznú nádobu pre solárny okruh?

Nie. Kotolňová EN (membrána do 70 °C, dimenzovaná na menší koeficient expanzie vody) nie je schválená pre podmienky solárneho primárneho okruhu. Pri stagnácii dosahuje kolektorová kvapalina teploty 150–200 °C a membránou EN môže prasknúť, čo spôsobí únik nemrznúcej zmesi a tlakový výpadok. Vždy používajte solárnu EN schválenú minimálne do 130 °C (ideálne 160 °C), s membránou odolnou voči propylénglykolu a s objemom dimenzovaným na stagnačný objem kolektora.

Regulátor hlási chybu čidla kolektora, hoci čidlo vyzerá v poriadku – čo kontrolovať?

Najčastejšia príčina: čidlo kolektora (zvyčajne NTC 10 kΩ) je teplom poškodené (stagnácia) alebo má prerušený alebo skratovaný kábel. Skontrolujte odpor čidla pri izbovej teplote (20 °C = cca 12 kΩ pre NTC 10 kΩ B25/50). Ak je odpor 0 Ω alebo nekonečno – čidlo vymeňte. Ďalšia príčina: dlhý kábel čidla v blízkosti silnoprúdových vodičov – elektromagnetická interferencia spôsobuje skok nameranej teploty. Riešenie: tienený kábel pre čidlo, oddelená trasa od silnoprúdu.

Čerpadlová stanica začala po 3 rokoch vytekať na poistnom ventile – kde hľadať príčinu?

Príčiny sú tri, každá iná závažnosti: (1) Expanzná nádoba stratila predtlak (vydutá alebo prasklá membrána) – systém nemá kde expandovať, tlak stúpa nad otváraciu hodnotu poistného ventilu. Skontrolujte predtlak EN Schradérovým ventilom pri studenej sústave. (2) Objem EN je nedostatočný (napr. dodatočne pridané kolektory bez prepočtu EN). (3) Solárna kvapalina je degradovaná, je v nej vzduch a pri ohriati nastáva neočakávaný objem.

Zákazník tvrdí, že solárny systém v júli nefunguje, ale v máji fungoval – čo sa stalo?

Typický príznak prehriatia zásobníka (Tmax zásobníka dosiahnutá príliš skoro) v kombinácii s nedostatočným odborom TÚV. V júli je slnečná energia intenzívnejšia, zásobník sa naplní do predpoludnia a zvyšok dňa je solárne čerpadlo zastavené – zákazník to vníma ako „nefunkčnosť". Riešenie: znížte Tmax zásobníka na 60 °C (ak to zákazníkov hygienický režim dovolí), alebo skontrolujte, či nie je zásobník predimenzovaný voči kolektorovej ploche, čo spôsobuje nízke pokrytie v máji, no prehriatie v júli.

Môžem zapojiť plochý kolektor a trubicový kolektor do jedného okruhu?

Technicky to nie je zakázané, ale je to nevhodné z hľadiska regulácie a hydrauliky. Trubicový kolektor dosahuje vyššie teploty a má odlišnú krivku výkonu než plochý – regulá

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.