Ako vybrať solárny set pre ohrev TÚV: ploché kolektory vs. kompaktné zostavy pre rôzne typy striech
Ako vybrať solárny set pre ohrev TÚV: ploché kolektory vs. kompaktné zostavy pre rôzne typy striech
Výber solárneho systému pre prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV) je na prvý pohľad jednoduchá úloha – kúp kolektory, zásobník, obehové čerpadlo a zapoj. V praxi však každý skúsený montážnik vie, že práve v detailoch výberu – type kolektora, koncepcii hydrauliky, spôsobe montáže na konkrétny typ strechy a dimenzovaní zásobníka – sa rozhoduje o tom, či bude systém desať rokov fungovať bez problémov, alebo bude zákazník každú sezónu volať kvôli stagnácii, vzduchom v okruhu alebo nedostatočnému výkonu. Tento článok je určený práve profesionálnym montážnym firmám, ktoré potrebujú rýchlo a spoľahlivo orientovať sa v ponuke solárnych produktov, zvoliť správnu koncepciu pre daný objekt a obhájiť výber pred investorom technickými argumentmi – nie iba cenou.
Základné rozdelenie solárnych zostáv pre TÚV: čo vlastne vyberáme
Na trhu existujú v zásade dva prístupy k solárnej príprave TÚV pre rodinné domy a menšie bytové objekty:
- Kompaktné (package) zostavy – výrobca dodáva kolektor, zásobník, obehový modul, expanznú nádobu, reguláciu a všetky armatúry ako jeden certifikovaný celok. Montážnik dostane koordinovaný set s predpísanými parametrami.
- Zostava z komponentov na mieru – montážnik kombinuje ploché kolektory (prípadne trubicové), zásobník s dvojitým výmenníkom tepla a solárnu stanicu samostatne. Vyšší stupeň slobody pri dimenzovaní, ale plná zodpovednosť za výber kompatibilných komponentov.
Pre rodinné domy s 3–5 osobami dominuje prvá kategória, pre objekty s vyššou spotrebou alebo pre projekty s podporou vykurovania je výhodnejšia druhá. V nasledujúcich sekciách sa podrobne venujeme obom prístupom aj typickým scenárom montáže.
Ploché kolektory: technické parametre, ktoré rozhodujú pri výbere
Plochý solárny kolektor je dnes najrozšírenejším typom pre prípravu TÚV v stredoeurópskych podmienkach. Skladá sa z absorbéra (najčastejšie hliníkový alebo medený plech s selektívnou vrstvou), tepelnej izolácie, transparentného krytu (kaleného skla) a hliníkového rámu. Na výkon kolektora zásadne vplývajú tri parametre opísané v certifikáte Solar Keymark: optická účinnosť η0, lineárny koeficient tepelných strát a1 a kvadratický koeficient a2. Podrobnému čítaniu certifikátu sa venuje samostatný článok Merný výkon solárneho kolektora η0, a1, a2: ako čítať certifikát Solar Keymark a porovnávať produkty – tu ich zmienim len v kontexte výberu:
- η0 (optická účinnosť): hodnoty 0,78–0,84 sú typické pre ploché kolektory so selektívnym absorbérom a antireflexným sklom. Vyššia η0 = lepší výkon pri malom teplotnom rozdiele (jar, jeseň).
- a1 (W/m²K): hodnoty 3,2–4,5 sú bežné. Nižšia hodnota = menšie straty pri vysokom teplotnom rozdiele medzi kolektorom a okolím (zima).
- a2 (W/m²K²): menej kritický parameter, ale dôležitý pri veľmi vysokých prevádzkových teplotách.
V praxi pri porovnávaní dvoch plochých kolektorov pre typickú TÚV aplikáciu (prevádzkové teploty 40–70 °C, priemerná ročná teplota vzduchu 9–11 °C na väčšine Slovenska) hrá optická účinnosť η0 väčšiu úlohu ako koeficient a1. Výnimkou sú inštalácie v nadmorskej výške nad 600 m alebo projekty s podporou vykurovania, kde nízke vonkajšie teploty zdôrazňujú dôležitosť nízkych tepelných strát.
Rozdiel medzi bežným štrukturálnym sklom a antireflexným sklom
Toto je otázka, ktorú montážnici riešia pri každej zákazke. Solárny kolektor plochý AlCu so štrukturálnym sklom predstavuje štandardné riešenie pre väčšinu bežných inštalácií. Štrukturálne (prizmatické) sklo znižuje odraz slnečného žiarenia pomocou povrchového mikroreliéfu a prenáša typicky 91–92 % slunečného žiarenia. Kolektor plochý AlCu so štrukturálnym antireflexným sklom kombinuje prizmatický povrch s antireflexnou vrstvou naprášenou na sklo. Transmisivita stúpa na 95–96 %, čo sa prejaví vyšším η0 v certifikáte a vyšším ročným výnosom energie – podrobne to rozoberám v článku Solárny kolektor AlCu so štrukturálnym antireflexným sklom: technické rozdiely a kedy sa oplatí pre projekt.
Pre bežný rodinný dom v strednej nadmorskej výške je rozdiel v ročnom zisku energie medzi štandardným a antireflexným sklom pri rovnakej ploche absorbéra typicky 40–80 kWh/rok na kolektor. Pri dvoch kolektoroch to za 20 rokov životnosti predstavuje 1 600–3 200 kWh, čo treba porovnať s rozdielom v cene. Pre projekty s dotáciami (kde cena kolektora vstupuje do základu oprávnených výdavkov) je antireflexné sklo častejšie zvolené.
Kompaktné solárne zostavy: čo obsahujú a kde ich použiť
Kompaktné solárne sety sú ideálne pre rodinné domy s 3–6 osobami, kde investora zaujíma rýchla a overená montáž bez dlhého projektovania. Celý systém je navrhnutý a testovaný výrobcom ako funkčný celok, certifikovaný pre danú geografickú oblasť a klimatickú zónu. Z pohľadu montážnika je kľúčová skutočnosť, že výrobca garantuje solárne pokrytie (solar fraction) – typicky 55–70 % ročnej potreby TÚV pre daný objem zásobníka a počet kolektorov.
Vaillant auroSTEP VSL S 250/2 T (pre šikmú strechu) a Vaillant auroSTEP VSL S 250/2 F (pre plochú strechu) sú typickými predstaviteľmi tejto kategórie. Zásobník s objemom 250 litrov je dimenzovaný pre 4 osoby (50–55 l/os/deň), dva ploché kolektory s celkovou absorbčnou plochou 2×2 m² (cca 4 m² brutto) pokrývajú pri optimálnej orientácii a sklone 60–65 % ročnej potreby TÚV v stredoeurópskom klimatickom pásme. Zásobník je vybavený dvomi výmenníkmi – spodný pre solárny okruh, horný pre záložný zdroj (kotol, tepelné čerpadlo).
Podobné riešenie ponúka Protherm HelioSet FES2 250 BM – set s 250 l zásobníkom a dvoma plochými kolektormi. Výhodou je natívna integrácia s kotlami Protherm a Vaillant cez eBUS zbernici, čo zjednodušuje reguláciu priorít medzi solárnym ziskom a kotlom bez nutnosti dodatočných relé alebo externých regulátorov.
Kedy sa kompaktná zostava neoplatí
Kompaktný set nie je vhodnou voľbou v týchto situáciách:
- Objekt má netypickú spotrebu TÚV (penzióny, malé prevádzky, apartmánové domy) – fixný objem zásobníka nevyhovuje.
- Zákazník požaduje kombináciu ohrevu TÚV s podporou vykurovania – to vyžaduje zásobník s akumulačnou vrstvou a väčšiu plochu kolektorov.
- Strecha má nepriaznivú orientáciu (odchýlka >30° od juhu) alebo sklon mimo rozsahu 20–60° – dimenzovanie výrobcu neplatí a je potrebný vlastný výpočet.
- Priestorové obmedzenia v technickej miestnosti – zásobník kompaktného setu je pevne daný, nie je možné ho vymeniť za väčší.
Typy striech a ich vplyv na výber montážneho systému
Typ strechy je prvým parametrom, ktorý montážnik zisťuje pri obhliadke. Rozlišujeme štyri základné situácie, pričom každá má iné nároky na nosné konštrukcie, kotvenie a orientáciu kolektorov. Podrobný postup montáže, výpočet zaťaženia a kotvenie je predmetom článku Montáž solárneho kolektora na šikmú a plochú strechu: kotvenie, orientácia, sklon a požiadavky na statiku – tu sa sústredíme na výber produktu.
Šikmá strecha s krytinou (škridla, betónová škridla, plech)
Najčastejší prípad na Slovensku. Montáž prebieha cez strešné háky kotvené do krokiev alebo väzníc. Minimálna hrúbka krokvy pre kotvenie háku by mala byť 80 mm, rozstup krokiev 60–90 cm je štandardný. Pre kompaktné zostavy (Vaillant auroSTEP VSL S 250/2 T) je koľajnicový systém optimalizovaný pre typický sklon 30–45° a orientáciu juh ±20°. Kolektor je namontovaný do roviny strechy, t. j. sklon montáže = sklon strechy.
Pozor na šikmo prebiehajúce krokvy (mansardové strechy) – kotvenie hákov musí byť vždy kolmé na os krokvy a zaťaženie sa prepočíta individuálne. Pri panelových domoch s plochou strechou zo stojatej drážky alebo profilovaného plechu je nutné použiť bezpenetrační systém so záťažou (balastom).
Plochá strecha: balast alebo chemická kotva
Pre plochú strechu je kľúčový sklon, na ktorý sa kolektory nastaví. Optimálny sklon pre maximálny ročný zisk energie je na Slovensku 30–40°, pre maximálny letný výkon 20–25°. Rámy pre plochú strechu (napr. systém pre Vaillant auroSTEP VSL S 250/2 F) umožňujú nastavenie sklonu v rozsahu 20–60° priamo na stavenisku. Balastný systém (bez penetrácie hydroizolácie) vyžaduje výpočet zaťaženia vetrom podľa STN EN 1991-1-4, pričom hmotnosť balastných prvkov závisí od veternej oblasti a výšky objektu. Pre väčšinu jednopodlažných RD v III. veternej oblasti (most Slovenska) stačí 20–30 kg balastného kameňa na jeden kolektor pre sklon 30°.
Pri chemickom kotvení do ŽB atiky je nutné dodržať hĺbku vŕtania a nosnosť kotvy podľa ETA protokolu výrobcu. Hydroizolačná vrstva nesmie byť porušená bez záplaty zodpovedajúcej technológii izolácie (folie PVC, modifikovaný asfalt, EPDM).
Plochá zelená strecha a membránové strechy
Špeciálny prípad, kde je penetrácia hydroizolácie prakticky vylúčená. Balastný systém je jedinou možnosťou, ale navrhnutý drenážny substrát (zelená strecha) má obmedzenú únosnosť – typicky 100–250 kg/m². Pred návrhom je povinný statický posudok. V praxi sú zelené strechy riešené tak, že kolektory stoja na betónových základových doskách položených priamo na drenážnu vrstvu, mimo plochy vegetačného substrátu.
Plechová šikmá strecha (falcovaný plech, trapézový plech)
Pre falcovaný plech existujú špeciálne bezpenetračné svorky kotvené do falca bez vŕtania. Nosnosť závisí od výšky falca a rozteče falcov. Pri trapézovom plechu je situácia komplikovanejšia – väčšina výrobcov montážnych systémov vyžaduje kotvenie cez plech do nosnej konštrukcie (väzníc, ŽB krokiev) s tesniacim prvkom. Dôležitá je súčinnosť s technickými listami výrobcu krytiny, keďže nesprávna kotva môže vyvolať vlhkostnú závadu so zárukou.
Dimenzovanie: plocha kolektorov, objem zásobníka a solárne pokrytie
Podrobná metodika výpočtu je predmetom článku Dimenzovanie solárneho systému TÚV: výpočet plochy kolektorov, objemu zásobníka a podielu solárneho pokrytia. Tu uvádzam praktické orientačné pravidlá pre rýchle dimenzovanie v teréne:
- Plocha absorbéra: 1,0–1,5 m² na osobu pre čistý ohrev TÚV, 1,5–2,5 m² na osobu ak je cieľom aj čiastočná podpora vykurovania.
- Objem zásobníka: minimálne 50–70 l na osobu, optimum je 80–100 l na osobu. Pre set s dvoma kolektormi (~4 m²) a 4 osobami je 200–250 l zásobníka správna voľba.
- Solárne pokrytie: pre čistý ohrev TÚV pri optimálnej montáži na Slovensku (juž. expozícia, sklon 35–45°, nadmorská výška do 500 m) dosahuje správne dimenzovaný systém 55–70 % ročnej potreby TÚV.
- Maximálny počet kolektorov: netreba predimenzovávať! Solárne pokrytie nad 70 % v lete spôsobuje dlhé stagnačné periódy, zvyšuje namáhanie nemrznúcej zmesi a skracuje životnosť komponentov. Odporúčaný limit pre čistú TÚV bez akumulácie sú 4 m² absorbéra pri 4 osobách.
Ako konkrétny príklad: 4-členná rodina, RD v okolí Žiliny (severnejšia klíma, dlhodobé slnečné žiarenie cca 1 050 kWh/m²/rok). Spotreba TÚV 180 l/deň pri 55 °C → ročná potreba tepla na TÚV: 180 × 365 × 4,18 × (55-10)/3 600 = cca 3 420 kWh/rok. Pre 60% solárne pokrytie je potrebný solárny zisk 2 050 kWh/rok. Pri dvoch plochých kolektoroch s absorbérom 2×1,82 m² = 3,64 m² a η0 = 0,82, orientácia J, sklon 35°: ročný špecifický výnos v tejto klíme cca 410 kWh/m²/rok → zisk 3,64 × 410 = 1 490 kWh. Výsledok je pod cieľom – pri severnejšej klíme Žiliny treba uvažovať s väčšou plochou (2,5 m²/osobu), t. j. odporúčané sú 3 kolektory a zásobník 300 l.
Hydraulické zapojenie a integrácia s kotlom
Solárny primárny okruh pracuje s teplonosnou kvapalinou – väčšinou glykol-vodná zmes (propylénglykol) v koncentrácii 30–40 % pre ochranu do -15 °C resp. -20 °C. Pre väčšinu slovenských lokalít je dostatočná ochrana do -20 °C (40% propylénglykol), v horských polohách nad 800 m uvažujeme so -26 °C (50%). Dôležité: vyššia koncentrácia glykolovej zmesi znižuje merné teplo a zvyšuje viskozitu – to musí byť zohľadnené pri návrhu čerpadla a expanznej nádoby.
Prietok v primárnom okruhu pre ploché kolektory sa odporúča 40–60 l/(h·m²) brutto plochy kolektora. Pre 4 m² brutto je to 160–240 l/h. Obehové čerpadlo solárnej stanice (napr. Grundfos Solar 25-60 alebo ekvivalentné) sa nastavuje tak, aby teplotný rozdiel medzi výstupom a vstupom kolektora bol 8–12 K pri nominálnom výkone. Detailné hydraulické zapojenie, dilatácia potrubí a ochrana proti prehriatiu sú rozobrané v článku Hydraulické zapojenie solárnych zostáv: primárny okruh, expanzná nádoba, regulácia a ochrana proti prehriatiu.
Z praxe: montážnici často podceňujú dimenzovanie expanznej nádoby pre solárny okruh. Solárna expanzná nádoba sa NEDÁ nahradiť bežnou nádobou pre vykurovanie – musí byť certifikovaná pre teploty do min. 130 °C a odolávať glykolovej zmesi. Objem expanznej nádoby pre solárny okruh sa počíta podľa vzorca: Vexp = (Vo × n + Vkol) / ((pmax – pmin)/(pmax + 1)) kde Vo je objem kvapaliny v okruhu, n je koeficient objemovej rozťažnosti zmesi pri maximálnej teplote, Vkol je objem kvapaliny v kolektoroch pri stagnácii. V praxi pre bežný rodinnodomový set s 2–3 kolektormi a 15–20 m potrubia vychádza objem ENN 12–25 litrov.
Regulácia a ochrana proti stagnácii
Moderné regulátory solárnych systémov pracujú na princípe diferenčného termostatu: čerpadlo sa spustí, keď teplota na kolektore (snímač PT1000 alebo NTC) je o definovaný rozdiel (typicky 5–8 K) vyššia ako teplota v spodnej časti zásobníka. Čerpadlo sa zastaví pri poklese rozdielu pod 2–3 K. Väčšina regulátorov (Resol, Tac Xenta, Protherm/Vaillant interné) má aj ochranu zásobníka pred prehriatím – čerpadlo sa zastavuje ak teplota zásobníka prekročí 65–75 °C (nastaviteľné).
Stagnácia je stav, kedy je zásobník plne nabitý, ale slnko ďalej ohrievá kolektor. Teplota kolektora stúpa na 150–200 °C, kvapalina sa čiastočne odparuje a kondenzuje v najbližšej studenej časti okruhu. Opakovaná stagnácia degraduje glykol, tvorí usadeniny a poškodzuje tesnenia. Riešenia: správne dimenzovanie (nepredimenzovávať!), preplachy kolektora po noci, prípadne nočné chladenie zásobníka (cirkulácia studená voda – zásobník). Tomuto sa ďalej venuje článok Typické poruchy solárnych systémov: stagnácia, vzduch v okruhu, degradácia nemrznúcej zmesi a zlyhanie čerpadla.
Praktický rozhodovací postup pre montážnika pri výbere setu
Na základe skúseností z desiatok inštalácií odporúčame nasledovný postup pri výbere solárneho riešenia:
- Krok 1 – Typ strechy a orientácia: Šikmá J/JV/JZ do 30° odchýlky a sklon 20–60° → kompaktná zostava je prvá voľba. Plochá strecha → zostava pre plochú strechu alebo balastný systém s kolektormi na mieru.
- Krok 2 – Počet osôb a spotreba TÚV: 3–5 osôb, bežná spotreba → set 2×kolektor + zásobník 200–250 l. 6+ osôb alebo atypická spotreba → vlastné dimenzovanie.
- Krok 3 – Klíma a nadmorská výška: nad 500 m n. m. → pripoč 15–20 % k ploche kolektorov, objem zásobníka ponechaj rovnaký.
- Krok 4 – Záložný zdroj: Kotol Vaillant/Protherm → využi natívnu integráciu cez eBUS (napr. HelioSet alebo auroSTEP). Iný kotol → potrebný externý solárny regulátor s bivalentnou prioritou.
- Krok 5 – Typ skla kolektora: Štandardná aplikácia → štrukturálne sklo postačí. Zákazník s dotáciami alebo výnimočnou expozíciou → antireflexné sklo pre vyšší ročný zisk.
- Krok 6 – Kontrola statiky a povolení: Pred objednávkou vždy overiť nosnosť strechy, veterné zaťaženie a miestne stavebné predpisy. V niektorých obciach je potrebné ohlásenie stavby.
Servis a životnosť solárnych zostáv
Solárne kolektory sú z pohľadu životnosti relatívne nenáročné – správne nainštalovaný plochý kolektor s kvalitným selektívnym absorbérom má životnosť 20–25 rokov. Kritickými bodmi sú:
- Solárna kvapalina: Propylénglykol sa oxiduje a degraduje, hodnota pH klesá pod 7 čo spôsobuje koróziu komponentov. Odporúčaný interval výmeny je 5–8 rokov, kontrola pH a koncentrácie každé 2 roky (refraktometrom + pH pásky). Detailnejšie v článku Servis a údržba solárnych kolektorov a zostáv: kontrolné intervaly, tlak v systéme, výmena solárnej kvapaliny.
- Tlak v systéme: Prevádzkový tlak 1,5–3,0 bar (studený systém). Pokles tlaku = únik kvapaliny alebo nadmerné odparovanie pri stagnácii. Kontrolovať pri každom servisnom výjazde.
- Čerpadlo solárnej stanice: Pri zlacnených inštaláciách sa šetrí na čerpadle – chyba. Mokrobežné čerpadlo musí byť kompatibilné s glykolovou zmesou a teplotami do min. 110 °C.
- Sklo kolektora: Kontrolovať mechanické poškodenie, kryštalizáciu kondenzátu v ráme, trhliny v tesnení. V prípade prasknutého skla je kolektor okamžite mimo prevádzky (riziko poškodenia absorbéra dažďom).
Najčastejšie otázky montážnikov k solárnym setom
Aký prietok nastaviť na solárnej stanici pre 2 ploché kolektory?
Pre 2 ploché kolektory s absorbérom 2×1,82 m² = 3,64 m² brutto cca 4 m² nastavujte prietok 160–240 l/h (40–60 l/h·m²). Odporúčam začať s 180 l/h a skontrolovať teplotný rozdiel medzi výstupom a vstupom pri plnom slnečnom žiarení – mal by byť 8–12 K. Ak je rozdiel menší, prietok znížiť; ak väčší, zvýšiť. Väčšina solárnych staníc má prietokomer s rukovieťou priamo viditeľný na stanici.
Môžem pripojiť solárny set k existujúcemu zásobníku TÚV bez solárneho výmenníka?
Nie, resp. len v núdzi cez externý doskový výmenník s čerpadlom na sekundárnej strane. Solárny primárny okruh pracuje s glykolovou zmesou, ktorá nesmie vstupovať do pitnej vody ani do zásobníka TÚV bez výmenníka. Zásobník bez solárneho výmenníka nie je vhodný pre priame zapojenie – potrebujete zásobník s ručkovaným spodným výmenníkom (tzv. bivalentný zásobník) alebo kompaktný set s integrovaným zásobníkom.
Vaillant auroSTEP vs. Protherm HelioSet: aký je praktický rozdiel pre montážnika?
Oba sety sú dimenzovaním a hydraulicky takmer identické (2 ploché kolektory, zásobník 250 l, solárna stanica, regulátor). Praktický rozdiel: auroSTEP je dostupný vo verzii pre šikmú (VSL S 250/2 T) aj plochú (VSL S 250/2 F) strechu s príslušnými montážnymi súpravami priamo v sete. HelioSet FES2 250 BM je natívne integrovaný s Protherm a Vaillant kotlami cez eBUS – regulácia priority ohrevu TÚV prebieha automaticky cez kotlový regulátor bez externého modulátu. Pri kotloch iných výrobcov je u oboch sád potrebný externý kontakt alebo NTC vstup na regulátore kotla.
Ako riešiť tienenie časti kolektorovej plochy komínom alebo vikierom?
Tienenie je kritickejší problém než zlá orientácia. Ak tieň padá len na jeden z dvoch kolektorov prepojených v sérii, výrazne klesá výkon celého poľa. Riešenie: kolektory v tieni zapojiť paralelne (každý má vlastný vstup a výstup na solárnej stanici) s vyvažovacími ventilmi, alebo tienený kolektor vynechať z poľa a korigovať výkon. V praxi: ak tieň pokrýva viac ako 15 % absorbéra viac ako 2 hodiny denne v letnom období, daná poloha je nevhodná pre kolektorové pole.
Je nutná revízia alebo protokol po montáži solárneho setu?
Podľa platnej legislatívy SR (zákon o inšpekciách vyhradených technických zariadení) solárny systém ako taký nepodlieha povinnej revízii VTZ, pokiaľ pracovný tlak neprekročí 0,5 MPa a objem systému je do 10 litrov (väčšina rodinnodomových setov). Avšak: ak je systém súčasťou tlakového zariadenia, je potrebný protokol o tlakovej skúške. Zároveň pre čerpanie dotácií (napr. zo schémy Zelená domácnostiam) je nutné odovzdacie protokoly s parametrami systému podpísať a uchovať.
Ako správne nastaviť diferenčný termostat (regulátor) pre maximálny výkon?
Základné nastavenie: zapínaní rozdiel (ΔT zapnutia) 5–8 K, vypínací rozdiel 2–3 K. Pre zásobník bez tepelného čerpadla nastavte maximálnu teplotu zásobníka na 65 °C (ochrana aj pred legionellou). Funkciu nočného preplach (Night flush) zapnite, ak máte zásobník umiestnený v nevykurovanom priestore – chráni pred zamrznutím pri dlhých stagnačných periódach. Nastavenie prietokomeru: pozri predchádzajúcu odpoveď. Pozor: niektoré regulátory (Resol DeltaSol) majú defaultne nastavený zapínací rozdiel 10 K – to je zbytočne vysoké a stratíte ranné a večerné hodiny s nižším výkonom.
Záver: kľúčové kritériá výberu zhrnuté
Výber solárneho setu pre prípravu TÚV nie je len otázkou ceny za m² kolektora. Správne rozhodnutie závisí od komplexného pohľadu: typ a orientácia strechy, počet osôb a skutočná spotreba TÚV, existujúci záložný zdroj a jeho integrovateľnosť, nadmorská výška a klimatická oblasť, priestorové možnosti technickej miestnosti a v neposlednom rade plánovaná servisná náročnosť systému.
Kompaktné zostavy ako Vaillant auroSTEP pre šikmú strechu, Vaillant auroSTEP pre plochú strechu alebo Protherm HelioSet FES2 250 BM sú optimálnou voľbou pre typický rodinný dom s 3–5 osobami, kde je cieľom rýchla a spoľahlivá montáž s garancovaným výkonom. Pre väčšie objekty, netypické strešné konštrukcie alebo kombináciu s vykurovaním sú vhodnejšie zostavy zložené z individuálne vybraných komponentov – plochých kolektorov, bivalentného zásobníka a solárnej stanice – kde plná zodpovednosť za dimenzovanie a funkciu leží na strane montážnika.
Solárna technika nie je zložitá, ale vyžaduje dôslednosť v detailoch. Správne nainštalovaný systém bude
Máte otázku k tejto téme?
Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.
