Zapojenie záložného zdroja k plynovému kotlu a obehovému čerpadlu – schémy a postup montáže

Produkty ešte len pripravujeme.

Môžete sa ale pozrieť na ostatné kategórie.

Zapojenie záložného zdroja k plynovému kotlu a obehovému čerpadlu – schémy a postup montáže

Výpadok elektrickej energie v strede vykurovacej sezóny nie je len otázka nepohodlia – pri moderných kondenzačných kotloch s elektronickým riadením a frekvenčne riadených obehových čerpadlách znamená okamžité odstavenie celého vykurovacieho okruhu. V rodinnom dome s podlahovým vykurovaním a podkritickými teplotami vonkajšieho prostredia môže stačiť niekoľkohodinový výpadok na zamrznutie rozdeľovača alebo prasknutie potrubného systému. Preto nasadenie záložného zdroja (UPS) ku kotlovej technike nie je luxus, ale štandardná súčasť kvalitnej inštalácie.

Tento článok sa zameriava výhradne na technickú stránku zapojenia – od výberu správneho miesta v elektrickom obvode cez konkrétne schémy až po krok za krokom popísaný postup montáže vrátane konfigurácie parametrov záložného zdroja. Predpokladáme, že čitateľ je inštalatér alebo montážny technik s praktickými skúsenosťami, nie laický zákazník.

Čo je v kotolni skutočnou záťažou – analýza odberov pred dimenzovaním

Pred akýmkoľvek zapojením je nevyhnutné zmapovať skutočnú záťaž záložného zdroja. Zásadná chyba, ktorú vidím na teréne opakovane, je poddimenzovania UPS – technik zoberie výkon kotla z typového štítka (napr. 230 V / 80 W) a na základe toho vyberie najlacnejší záložný zdroj. Problém je, že výkon uvedený na kotli je len výkon riadiacej elektroniky a obehového čerpadla integrovaného v kotle. Pri inštaláciách so samostatným externým čerpadlom, zonálnymi ventilmi, poistkami a prípadne ešte solárnou reguláciou sa záťaž môže ľahko dostať na 300–400 W špičkovo.

Typické odbery jednotlivých komponentov vykurovacieho systému:

Kondenzačný plynový kotol (integrované čerpadlo): 60–150 W trvalá prevádzka, 200–300 W záberový prúd pri spustení čerpadla
Externé obehové čerpadlo (napr. Grundfos Alpha, Wilo Stratos): 5–45 W pri bežnej prevádzke, pri fixných otáčkach staršieho typu až 80–120 W
Trojcestný prepínací ventil (motorický pohon): 5–10 W v pohybe, 0 W v polohe
Zonálne ventily (na každý zón): 2–5 W na ventil v napájaní
Regulátor/termostat OpenTherm: zanedbateľný, <2 W
Solárna regulácia so sekundárnym čerpadlom: 20–60 W
Elektrická expanzná nádrž (dohrev): NEZARAĎOVAŤ do záložného obvodu – veľký odber, nemá zmysel

Výsledná záťaž pre návrh záložného zdroja teda musí vychádzať z reálneho merania odoberaného prúdu (ideálne kliešťovým ampérmetrom s registráciou maxím), nie z súčtu štítkových hodnôt. Podrobnejšie dimenzovanie rozobera samostatný článok Ako vybrať záložný zdroj pre kotol alebo obehové čerpadlo – kapacita, výkon a záťaž v našom Vedomostnom centre.

Topológia záložných zdrojov – prečo záleží na type UPS pre kotlovú techniku

Nie každý záložný zdroj je vhodný pre vykurovaciu techniku. Pre montážnikov je kľúčové pochopiť rozdiel medzi troma základnými topológiami:

Offline (Standby) UPS – pri výpadku siete prebieha prepnutie na batériové napájanie s oneskorením typicky 8–20 ms. To môže spôsobiť resetovanie riadiacej elektroniky kotla, čo je pri niektorých modeloch (Vaillant ecoTEC, Viessmann Vitodens) problematické – po reštarte kotol prechádza inicializačnou sekvenciou, čo trvá 30–90 sekúnd a v tej dobe nehrejú ani čerpadlá. Offline UPS je z tohto dôvodu pre kotlovú techniku nevhodná alebo na hranici použiteľnosti.

Line-interactive UPS – prepnutie trvá 4–8 ms, čo väčšina moderných kotlov bez problémov prežije. Obsahuje AVR (automatický regulátor napätia), ktorý kompenzuje výkyvy sieťového napätia bez prepnutia na batériu. Pre kotlové inštalácie ide o štandardné a odporúčané riešenie v príznivej cenovej kategórii.

Online (dvojitá konverzia) UPS – záťaž je neustále napájaná cez invertor z batérie, prepnutie je prakticky nulové (0 ms). Najspoľahlivejšie riešenie, ale aj najdrahšie a energeticky menej efektívne kvôli trvalým konverzným stratám. Pre bežnú kotolňu v rodinnom dome je to obvykle predimenzovanie, ale pri komplexných kotolniach s viacerými okruhmi a automatikou je to legitímna voľba.

Rozdiely medzi týmito topológiami podrobne popisuje článok Porovnanie záložných zdrojov pre kotly: online UPS vs. line-interactive vs. offline – čo vyhovuje vykurovacej technike.

Schéma zapojenia záložného zdroja v kotolni – základné usporiadanie

Zapojenie záložného zdroja v kotolni musí byť realizované ako samostatný chránený obvod, ideálne vyvedený z rozvádzača cez dedikovaný istič (B6 alebo B10 podľa celkovej záťaže záložného napájania). Záložný zdroj nie je náhrada za správnu elektrickú inštaláciu – musí byť zaradený do riadne zrealizovaného obvodu s ochranou pred skratom a prepätím.

Základná schéma zapojenia pre bežnú kotolňu s plynovým kondenzačným kotlom a externým obehovým čerpadlom vyzerá nasledovne:

Schéma rozšíreného zapojenia s externým akumulátorovým modulom

Ak interná kapacita akumulátora zabudovaného v záložnom zdroji nestačí pre požadovanú výdrž (napríklad pri čerpadle s vyšším odberom alebo pri dlhých výpadkoch v odľahlých oblastiach), je možné k niektorým záložným zdrojom pripojiť externý akumulátor so zvýšenou kapacitou. Príkladom je Záložný zdroj PG500 + akumulátor 18Ah, kde je k záložnému zdroju priložený bezúdržbový VRLA akumulátor s kapacitou 18 Ah, čo pri záťaži 60–80 W zabezpečuje výdrž v rozsahu 3–5 hodín.

Pri výmene akumulátora alebo pri upgradovaní kapacity je dôležité dodržiavať nasledujúce pravidlá:

Napätie akumulátora musí zodpovedať napätiu, pre ktoré je nabíjač záložného zdroja dimenzovaný – štandardne 12 V (niektoré záložné zdroje pracujú s 24 V batériou tvorenou dvoma 12 V batériami v sérii)
Typ batérie musí byť VRLA (Valve Regulated Lead Acid) – záložný zdroj má nastavený nabíjací profil (typicky absorpčné napätie 14,4–14,7 V, udržovacie 13,6–13,8 V) zodpovedajúci VRLA chémii
Kapacita v Ah môže byť rovnaká alebo vyššia ako pôvodná – nabíjač záložného zdroja musí byť schopný batériu nabiť v rozumnom čase (pravidlo: nabíjací prúd min. C/10, teda pre 18 Ah batériu min. 1,8 A)
Fyzické rozmery novej batérie musia vyhovovať – akumulátory FIAMM High Rate sú dostupné v rôznych kapacitách a profiloch: FIAMM FGH 12 V 9,0 Ah a FIAMM FGH 12 V 12 Ah patria medzi najčastejšie nasadzované typy v kotolniach

Postup montáže záložného zdroja krok za krokom

Postup vychádza z typickej inštalácie v kotolni rodinného domu, kde je kondenzačný plynový kotol s integrovaným čerpadlom a jeden externý okruhový ventilátor alebo čerpadlo pre podlahové vykurovanie.

Krok 1 – príprava elektrickej inštalácie a vyčlenenie záložného obvodu

Z domovského rozvádzača vytiahnite samostatný obvod pre záložné napájanie. Minimálny prierez vodiča je 3×1,5 mm² CYKYLo, istič B10 (prípadne B6, ak záťaž nepresiahne 6 A). Dôrazne odporúčam zaradiť pred záložný zdroj prepäťovú ochranu triedy T3 (SPD typ 3), ktorá ochráni záložný zdroj aj spotrebiče pred indukovanými prepätím. Vývod ukončite pri záložnom zdroji v skrinkovej zásuvke alebo priamym pripojením do svorkovnice záložného zdroja (závisí od prevedenia UPS).

Na výstupnej strane záložného zdroja (230 V AC výstup) rozvedte napájanie k jednotlivým záťažiam pomocou rozbočovacích svorkovníc alebo zásuvkovej lišty. Pre každú záťaž odporúčam samostatné vedenie s minimálnym prierezom 3×1,0 mm².

Krok 2 – fyzická montáž záložného zdroja

Záložný zdroj uložte na pevnú horizontálnu podložku (podlahu, policu), NIE na stenu – väčšina UPS nie je určená na vertikálnu montáž a akumulátory v nevhodnej polohe môžu degasovať. Minimálna vzdialenosť od stien a iných zariadení je 10 cm kvôli vetrac (UPS majú vnútorný ventilátor, ktorý potrebuje prúdenie vzduchu). Teplota prostredia by nemala dlhodobo klesať pod +5 °C ani stúpať nad +40 °C – kapacita VRLA akumulátorov pri teplotách pod +10 °C klesá o 20–40 %.

Krok 3 – pripojenie akumulátora

Ak záložný zdroj prichádza s oddeleným akumulátorom (napríklad PG500 s 18 Ah akumulátorom), pripojte batériu podľa priloženej dokumentácie. Dbajte na správnu polaritu – záložné zdroje sú zvyčajne chránené poistkou alebo tepelnou ochranou pri obrátení polarity, ale mechanické poškodenie konektorov je možné. Po pripojení batérie záložný zdroj NEZAPÁJAJTE okamžite do siete – najprv skontrolujte pevnosť spojov a že žiadny vodič sa nedotýka kovových krytov.

Pre menšie záložné zdroje s kompaktnou batériou sú vhodné typy FIAMM FGH 12 V 5,0 Ah alebo FIAMM FGH 12 V 5,0 Ah slim – typ slim má znížený profil a hodí sa do stiesnenejších skríň záložných zdrojov.

Krok 4 – prvý nábeh a konfigurácia

Zapojte záložný zdroj do siete bez pripojenej záťaže (kotol, čerpadlo odpojené). Záložný zdroj prejde iniciačným cyklom – rozsvieti sa displej alebo kontrolky, interný nabíjač začne dobíjať akumulátor. Ponechajte záložný zdroj nabiť akumulátor minimálne 4 hodiny pred prvým zaťažením (niektoré VRLA akumulátory dodávané s malým stavom nabitia potrebujú 6–8 hodín iniciálneho nabíjania pre dosiahnutie plnej kapacity).

Po nabitení pripojte záťaže a spustite kotol. Na displeji záložného zdroja sledujte príkon záťaže a uistite sa, že záťaž neprekračuje 70–80 % menovitého výkonu UPS (napríklad pri záložnom zdroji 500 VA s power faktorom 0,6 = 300 W reálna výstupná kapacita, záťaž by nemala trvale prekračovať 210–240 W).

Krok 5 – simulácia výpadku a overenie funkcie

Kľúčový krok, ktorý sa na teréne vynecháva príliš často: odpojte záložný zdroj od siete (vyistite istič alebo vytiahnite zástrčku) a sledujte správanie kotla. Moderný kondenzačný kotol by nemal vôbec zaregistrovať výpadok – bez prerušenia bude ďalej hrieť. Ak sa kotol pri odpojení siete reštartuje, záložný zdroj má príliš dlhý čas prepnutia (offline topológia) alebo je na výstupe záložného zdroja zástupná zástrčka so zlým kontaktom (stáva sa!). Tento test zopakujte po 2 minútach zálohovania a potom po plnom nabití – výdrž musí zodpovedať dimenzovaniu.

Dimenzovanie kapacity akumulátora – praktické príklady

Otázka „koľko Ah akumulátor potrebujem?" je najčastejšia pri navrhovaní záložného zdroja pre kotol. Odpoveď závisí od troch premenných: príkonu záťaže, požadovanej výdrže a od charakteristiky vybíjania konkrétnej batérie pri danom prúde.

Základný výpočet (zjednodušený, bez korekčných faktorov):

C [Ah] = (P [W] × t [h]) / (U [V] × η)

Kde: P = príkon záťaže, t = požadovaná výdrž v hodinách, U = napätie batérie (12 V alebo 24 V), η = účinnosť meniča záložného zdroja (typicky 0,85–0,90).

Príklad 1 – kondenzačný kotol s integrovaným čerpadlom, záťaž 80 W, požadovaná výdrž 4 hodiny, batéria 12 V, η = 0,88:

C = (80 × 4) / (12 × 0,88) = 320 / 10,56 = 30,3 Ah

Čo to znamená v praxi? Potrebujete buď externú 30 Ah batériu (ak to záložný zdroj umožňuje) alebo dve 18 Ah batérie v paralelnom zapojení. FIAMM FGH 12 V 12 Ah by pri dvoch kusoch dávalo 24 Ah, čo je na 4 hodiny mierne poddimenzovania – na praktickú výdrž cca 3–3,5 hodiny pri 80 W.

Príklad 2 – kotol 60 W + externé čerpadlo 30 W = 90 W celkový odber, výdrž 2 hodiny, batéria 12 V, η = 0,88:

C = (90 × 2) / (12 × 0,88) = 180 / 10,56 = 17,0 Ah

Tu presne vyhovuje sada záložného zdroja s 18 Ah akumulátorom (napr. PG500 s 18 Ah). Pre reálnu rezervu je vhodné dimenzovať na 120 % výsledku výpočtu, teda aspoň 20–21 Ah.

Treba mať na pamäti, že kapacita VRLA akumulátorov je udávaná pri 20-hodinovom vybíjacom prúde (C20). Pri výrazne vyšších vybíjacích prúdoch (kratšia výdrž) je efektívna kapacita nižšia – pri vybíjaní za 1 hodinu (C1) môže reálna kapacita klesnúť na 60–65 % menovitej. Podrobnejší rozbor tejto problematiky nájdete v článku Kapacita akumulátora v Ah vs. skutočná výdrž záložného zdroja pri kotloch a čerpadlách – ako dimenzovať.

Záložný zdroj a moderné obehové čerpadlá s frekvenčnou reguláciou

Moderné EC čerpadlá (electronically commutated – Grundfos Alpha2, Wilo Stratos PICO, DAB Evosta a iné) majú oproti starším mokrobežným čerpadlám špecifické vlastnosti z pohľadu záložného napájania:

Príkon je výrazne nižší a variabilný – EC čerpadlo, ktoré by staré čerpadlo rovnakých hydraulických parametrov bralo 80–100 W, môže pracovať pri 8–25 W
Interná elektronika EC čerpadla je citlivejšia na tvar výstupného napätia – niektoré záložné zdroje s lacným step-wave invertorom (nie sinus) môžu spôsobovať zvýšený hluk alebo nekorektné správanie regulácie
Záložné zdroje pre EC čerpadlá by mali mať čistý sínusový výstup (Pure Sine Wave) – overiť v technickej dokumentácii záložného zdroja, nie len „simulovaný sínusový výstup (Simulated Sine Wave / Modified Sine Wave)"
Záberový prúd EC čerpadla je minimálny (na rozdiel od asynchrónnych motorov) – nie je potrebné oversizovať záložný zdroj kvôli záberovému prúdu čerpadla

Pre kombináciu kondenzačného kotla s integrovanou elektronikou a EC čerpadla je takmer vždy potrebný záložný zdroj s čistým sínusovým výstupom. Modified sine wave (prerušovaný obdĺžnikový priebeh) je v tejto kombinácii rizikový.

Typické chyby pri zapojení záložného zdroja ku kotlu

Na základe servisných skúseností z terénu je nasledovný prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich chýb:

Zapojenie ohrevu TÚV alebo elektrického dohrevu na záložný zdroj – ihneď preťaží záložný zdroj, poistka alebo elektronická ochrana vypadne, záložný zdroj sa odpojí celý, kotol ostane bez napájania
Použitie offline UPS – reštart kotla pri každom výpadku, zbytočný stres riadiacej elektroniky, dlhodobé zkrátenie životnosti
Poddimenzovania kapacity batérie – záložný zdroj sa pri výpadku vybije za 30 minút miesto plánovaných 3 hodín
Záložný zdroj v nevykúrenej kotolni pri mrazoch – batéria pri -5 °C má reálnu kapacitu 30–40 % menovitej, výdrž je tragická
Nezapojenie uzemnenia PE – PE vodič musí byť nepretrhnutý, pretože záložný zdroj tvorí galvanicky oddelenú sieť a bez PE sa stráca ochrana pred dotykovým napätím
Prevádzka záložného zdroja v uzavretej (neveternej) skrini – VRLA akumulátory pri nabíjaní degasujú vodík, v uzavretom priestore sa môže vytvoriť zápalná zmes
Oneskorená výmena starnuteho akumulátora – akumulátor, ktorý ešte ukazuje „OK" na záložnom zdroji, môže mať reálnu kapacitu pod 50 %, čo sa prejaví až pri skutočnom výpadku

Periodicka údržba a kontrola záložného systému

Záložný zdroj nainštalovaný v kotolni si vyžaduje pravidelnú údržbu, inak sa stane falošnou istotou. Odporúčaný harmonogram kontrol:

Mesačne: Vizuálna kontrola kontroliek záložného zdroja (alarm batérie, preteplenie), kontrola, že záložný zdroj je zapnutý a batéria je nabitá (čaká na výpadok)
Polročne: Meranie napätia akumulátora (plne nabitý VRLA 12 V = 12,7–12,8 V naprázdno, pod 12,4 V – zvýšená pozornosť, pod 11,8 V – batéria na náhradu)
Ročne: Test skutočnej výdrže záložného zdroja – odpojenie od siete a meranie času vybíjania pri reálnej záťaži. Ak výdrž klesla pod 60 % projektovanej hodnoty, batéria sa vymieňa
Každé 3–5 rokov: Plánovaná výmena akumulátora bez ohľadu na test (VRLA batérie majú dizajnovú životnosť 3–5 rokov v záložnej prevádzke, pri vyšších teplotách ešte kratšiu)

Podrobný postup kontroly a výmeny akumulátora opisuje článok Kontrola a výmena akumulátora v záložnom zdroji kotla – intervaly, meranie, postup. Problematiku starnutia VRLA batérií a vplyvu prevádzky na životnosť analyzuje článok Cyklická vs. záložná prevádzka VRLA akumulátorov – vplyv na životnosť batérie v záložnom zdroji kotla.

Špeciálne scenáre z praxe

Scenár A – horská chata s dlhými výpadkami siete

V odľahlých lokalitách môžu výpadky siete trvať niekoľko hodín alebo dokonca celý deň. Tu je bežný záložný zdroj s 18 Ah batériou pre kotol s príkonom 80 W (výdrž cca 4–5 hodín) nedostatočný. Riešenie: záložný zdroj s možnosťou externej batérie a kapacitou 50–100 Ah, prípadne kombinácia záložného zdroja so solárnym MPPT nabíjačom a väčšou batériou (AGM/GEL 100 Ah), kde solárny panel dopĺňa kapacitu počas dňa. Pri takýchto riešeniach je kľúčové, aby záložný zdroj mal komunikačné rozhranie (RS232/USB) pre monitoring stavu batérie a históriu výpadkov.

Scenár B – bytový dom, vykurovanie zo spoločnej kotolne

V bytovom dome so spoločnou kotolňou je záložné napájanie riešené na úrovni celého kotolného systému, nie jednotlivých bytov. Tu je záťaž výrazne vyššia (viac čerpadiel, viac kotlov, zmiešavacie skupiny), čo si vyžaduje záložné zdroje s výkonom 1–3 kVA a akumulátorové banky 50–200 Ah. Záložné zdroje sú v takýchto prípadoch zapojené do systému BMS (Building Management System) alebo kotolná automatika má vstupy pre signál „UPS na batérii" – kotol potom automaticky zníži výkon a čerpadlá bežia len na základný obeh.

Scenár C – tepelné čerpadlo vzduch-voda s elektrickým dohrevom

Tepelné čerpadlo nie je možné zálohovať bežným UPS – kompresor a vonkajšia jednotka majú príkon 1–5 kW, čo je mimo rozsah záložných zdrojov pre kotlovú techniku. Záložný zdroj tu chráni len riadiacu elektroniku, obehové čerpadlo a prípadne elektrický dohrev pre udržanie minimálnej teploty v systéme (elektrický dohrev je zvyčajne 2–6 kW – ani ten nie je možné zálohovať štandardným UPS). V zimnej sezóne pri výpadku tepelné čerpadlo nefunguje, záložný zdroj zabezpečuje len to, aby po obnovení siete nemusel technik manuálne reštartovať systém a aby nedošlo k zamrznutiu rozdeľovačov.

Normatívne a bezpečnostné požiadavky

Elektrická inštalácia záložného zdroja musí spĺňať:

STN 33 2000-5-551 (IEC 60364-5-551) – nízkonapäťové rozvodné siete, požiadavky na napájacie zariadenia vrátane UPS systémov
STN EN 62040-1 – bezpečnostné požiadavky pre záložné zdroje (UPS)
STN EN 62040-3 – metódy testovania a výkonové požiadavky UPS
Záložný zdroj musí mať platné CE označenie a musí byť inštalovaný v súlade s montážnym návodom výrobcu
Akumulátory musia byť skladované a prevádzkované v súlade s kartou bezpečnostných údajov (SDS) – VRLA sú bezpečnostnou triedou „nevýbušné v normálnej prevádzke", ale pri poškodení alebo prepätí degasujú kyslé výpary

Najčastejšie otázky (FAQ)

Môžem pripojiť záložný zdroj ku kotlu jednoducho cez predlžovací kábel?

Technicky to funguje, ale nie je to správna inštalácia. Predlžovací kábel nemá pevné pripojenie k rozvádzaču, môže byť omylom odpojený alebo môže dôjsť k uvoľneniu kontaktu. Správne riešenie je pevný prívod z rozvádzača cez dedikovaný ističe do záložného zdroja a z neho pevným vedením ku kotlu a čerpadlu. Pre dočasné riešenia (overenie funkčnosti pred finálnou inštaláciou) je predlžovací kábel akceptovateľný, nie je však vhodný pre trvalú prevádzku.

Záložný zdroj vydáva hlasité bučanie pri odpojení siete – je to normálne?

Bučanie záložného zdroja pri prechode na batériu je bežné – je to signál alarmu, ktorý indikuje prevádzku na batérii. Väčšina záložných zdrojov má nastaviteľnú hlasitosť alarmu alebo možnosť deaktivovať zvukový alarm (pri inštalácii v obytných priestoroch odporúčam alarm utlmiť, nie úplne vypnúť). Ak záložný zdroj bučí nepretržite aj pri normálnej prevádzke zo siete, ide o poruchu – najčastejšie zlyháva akumulátor alebo nabíjací obvod.

Môžem použiť autobatériu (štartovacia) namiesto VRLA akumulátora?

Nie. Autobatéria (SLI – Starting, Lighting, Ignition) je určená pre krátke, intenzívne vybíjacie impulzy a dopĺňanie v stave takmer plného nabitia. Záložný zdroj nabíja batériu udržovacím napätím (float charging), čo spôsobuje autobatérii degasovanie, stratu elektrolytu a rýchle ukončenie životnosti (typicky 3–6 mesiacov). Naviac autobatéria nie je bezúdržbová – pri nabíjaní uvoľňuje výbušný vodík. VRLA (AGM alebo GEL) akumulátor je jediná správna voľba pre záložné zdroje kotlov.

Kotol sa po obnovení siete nereštartuje automaticky – aký je problém?

Niektoré kondenzačné kotly (hlavne staršie modely Junkers, De Dietrich, Protherm) vyžadujú po výpadku manuálne potvrdenie spustenia – ide o bezpečnostný lockout. Tento problém nesúvisí so záložným zdrojom, ale s nastavením kotla (servisný parameter „auto-restart po výpadku siete" – v servisnom menu). Ak je záložný zdroj správne nakonfigurovaný a kotol nepocíti výpadok, problém sa nevyskytne. Ak záložný zdroj nemá dostatočne rýchle prepnutie a kotol sa reštartuje, problém je práve v type UPS (offline namiesto line-interactive).

Ako dlho vydrží záložný zdroj s 18 Ah batériou pri klasickom kondenzačnom kotle?

Pri záťaži 80 W a batérii 12 V / 18 Ah s účinnosťou meniča 88 % vychádza teoretická výdrž cca 18 × 12 × 0,88 / 80 = 2,38 hodiny. V praxi je reálna výdrž pri novej batérii a teplote +20 °C okolo 2–2,5 hodiny. Pri batérii starej 2–3 roky počítajte s 50–70 % pôvodnej kapacity, teda 1,2–1,7 hodiny. Pri teplotách kotolne +10 °C klesá výdrž ešte o ďalších 15–20 %. Podrobnejšiu analýzu nájdete v článku Záložný zdroj pri výpadku elektriny v zimnej sezóne – reálna výdrž podľa typu kotla a čerpadla.

Je potrebná revízia od elektrikára po inštalácii záložného zdroja v kotolni?

Ak ide o nový rozvod z rozvádzača (nový obvod), áno – nový silnoprúdový rozvod musí byť podľa STN 33 2000 zrevidovaný. Ak záložný zdroj zapájate do existujúceho zásuvkového obvodu (zásuvka), ide o bežné spotrebičové zapojenie, ktoré revíziu nevyžaduje. V praxi však odporúčam vždy nový dedikovaný obvod z rozvádzača –

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.