Hydraulické dimenzovanie obehového čerpadla: výpočet strát, Kv hodnota a nastavenie rýchlostných stupňov
Hydraulické dimenzovanie obehového čerpadla: výpočet strát, Kv hodnota a nastavenie rýchlostných stupňov
Správne nadimenzované obehové čerpadlo je chrbtová kosť každého vykurovacieho systému. Príliš slabé čerpadlo nedoručí teplo do vzdialených vetiev, príliš silné generuje hluk, zbytočne spotrebúva energiu a skracuje životnosť armatúr. Napriek tomu sa v praxi stretávame s tým, že čerpadlo sa vyberá „od oka" podľa výkonu kotla alebo podľa toho, čo zostalo na sklade – a potom sa plocha nastaví na tretí stupeň a čaká sa, čo bude. Tento článok vás prevedie celým hydraulickým dimenzovaním krok za krokom: od výpočtu požadovaného prietoku a tlakových strát cez prácu s Kv hodnotami regulačných armatúr až po praktické nastavenie rýchlostných stupňov na konkrétnom čerpadle.
1. Základný princíp: čo vlastne čerpadlo prekonáva
Obehové čerpadlo vo vykurovacom systéme nepracuje proti gravitácii – sústava je uzavretá a hydrostatický tlak sa vzájomne vyruší. Čerpadlo prekonáva výhradne hydraulické odpory (tlakové straty) vznikajúce trením média o steny potrubí a miestne odpory armatúr, kolien, rozboček, telies a regulačných ventilov. Tieto straty sú priamo úmerné druhej mocnine rýchlosti prúdenia – zdvojnásobenie prietoku teda znamená štvornásobné straty. Práca s týmto vzťahom je kľúčová pri dimenzovaní.
Charakteristika čerpadla je krivka závislosti dopravnej výšky H [m v.st.] od prietoku Q [m³/h alebo l/h]. Charakteristika siete je kvadratická parabola prechádzajúca pôvodom. Pracovný bod je priesečník oboch kriviek. Úlohou dimenzovateľa je zaručiť, že pracovný bod leží v oblasti maximálnej účinnosti čerpadla a zároveň pokrýva požadovaný prietok pri predpočítanej tlakovej strate najnepriaznivejšej vetvy.
2. Výpočet požadovaného prietoku
Prietok Q vychádza z tepelného výkonu systému a zvoleného teplotného spádu. Pre štandardný systém s teplotným spádom 70/50 °C (Δt = 20 K) platí:
Q [m³/h] = P [kW] / (1,163 × Δt [K])
kde 1,163 je merná tepelná kapacita vody v prepočte na kWh/(m³·K). Pre systémy s prímesou glykolu sa koeficient zníži podľa koncentrácie – pri 30 % glykolu je to cca 1,08, pri 40 % cca 1,02. Ignorovanie tohto faktu je bežnou príčinou poddimenzovania čerpadla v antikorózne ošetrených sústavách.
Príklad: Kotol 24 kW, teplotný spád 80/60 °C (Δt = 20 K):
Q = 24 / (1,163 × 20) = 24 / 23,26 = 1,03 m³/h ≈ 1 030 l/h
Pre podlahové vykurovanie s Δt = 10 K (napr. 40/30 °C) by bol prietok dvojnásobný: 2,06 m³/h – to zásadne ovplyvní dimenzovanie potrubia aj výber čerpadla. Práve v kombinovaných systémoch s radiátormi aj podlahovým okruhom sa najčastejšie chybuje pri výpočte celkového prietoku.
3. Výpočet tlakových strát potrubnej siete
3.1 Trenie v priamych úsekoch potrubí
Tlakovú stratu priameho potrubia popisuje Darcy-Weisbachova rovnica. V praxi sa pre oceľové a medené potrubia vo vykurovaní používa zjednodušený vzťah so mernou tlakovou stratou R [Pa/m], ktorá závisí od priemeru, rýchlosti prúdenia a viskozity média:
Odporúčané hodnoty R pre dimenzovanie:
- Hlavné rozvodné potrubie: 60–150 Pa/m
- Stúpacie vedenia: 80–120 Pa/m
- Pobočky k telesám: do 200 Pa/m
- Podlahový okruh (PEX, PE-RT): do 150 Pa/m (limituje rýchlosť 0,5 m/s)
Rýchlosť prúdenia by nemala prekročiť 1,0 m/s v bežnom rozvodnom potrubí (hlučnosť, erózia) a 0,5–0,6 m/s v plastových rozvodoch podlahového vykurovania. Pre meď platí horná hranica 0,8 m/s v inštaláciách s pitnou vodou, pri vykurovaní je tolerovaná vyššia rýchlosť.
Celková tlaková strata priameho potrubia: ΔpL = R × L, kde L je dĺžka úseku v metroch.
3.2 Miestne odpory armatúr a tvaroviek
Miestne odpory sa vyjadrujú pomocou koeficienta ζ (zeta) a prepočítavajú sa na ekvivalentnú dĺžku priameho potrubia alebo priamo na tlakovú stratu:
Δpm = ζ × (ρ × v²) / 2
V praxi sa pre hrubý odhad používa metóda ekvivalentných dĺžok: k zmeranej dĺžke potrubia sa pripočíta 20–30 % na tvarovky a armatúry (jednoduchá sústava) alebo 50–70 % pri komplikovaných rozdeľovačoch a mnohých kolenách. Presnejšou metódou je súčet ζ-hodnôt všetkých armatúr a ich prepočet na tlakové straty.
Orientačné ζ-hodnoty bežných armatúr (Dn 20, voda 70 °C):
- Koleno 90°: ζ ≈ 1,0–1,5
- T-kus (priechod): ζ ≈ 0,3–0,5
- T-kus (odbočka): ζ ≈ 1,5–2,0
- Guľový ventil (plne otvorený): ζ ≈ 0,1–0,3
- Spätný klapkový ventil: ζ ≈ 2,5–4,0
- Filtrový koš (čistý): ζ ≈ 2,0–3,0
- Termostatická hlavica pri Δp = 10 kPa: ζ ≈ 10–30 (premenlivý!)
4. Kv hodnota: čo to je a ako s ňou pracovať
Kv hodnota (správnejšie kvs ako maximálna prietočná kapacita) je objem vody v m³, ktorý pretečie cez armatúru za hodinu pri tlakovom rozdiele 1 bar a teplote 5–40 °C. Je to kľúčový parameter pri dimenzovaní regulačných armatúr, vyvažovacích ventilov aj zmiešavačov.
Vzťah medzi Kv hodnotou, prietokom a tlakovým rozdielom:
Kv = Q / √(Δp), kde Q je v m³/h a Δp je v bar
Alebo inverzne – tlaková strata cez armatúru s daným Kv:
Δp [bar] = (Q / Kv)²
Príklad: Termostatický ventil s nastavením Kv = 0,5 m³/h, prietok cez okruh Q = 0,08 m³/h:
Δp = (0,08 / 0,5)² = 0,0256 bar = 2 560 Pa = 0,26 m v.st.
Toto je tlaková strata len jedného termostatického ventilu. V typickom dvojrúrovom systéme sú desiatky takýchto ventilov nastavených na rôzne Kv hodnoty – správne hydraulické vyváženie znamená, že každá vetva dostane presne toľko prietoku, koľko potrebuje, bez toho, aby sme museli čerpadlo predimenzovaťn.
4.1 Kv hodnota a výber regulačného ventilu
Pri výbere regulačného ventilu platí zásada: Kv ventilu by mal byť 1,5–2× väčší ako vypočítaná Kv hodnota pri projektovanom prietoku a predpísanom autorite ventilu. Autorita ventilu α (bezrozmerná) sa definuje ako podiel tlakovej straty otvoreného ventilu k celkovej tlakovej strate vetvy vrátane ventilu. Odporúčaná hodnota je α ≥ 0,5 (tj. ventil preberá aspoň 50 % celkovej tlakovej straty vetvy). Nižšia autorita vedie k nekvalitnej regulácii – ventil stráca schopnosť lineárne ovplyvňovať prietok.
4.2 Kv hodnota a vyvažovacie ventily
Vyvažovacie ventily (STAD, STROMAX a iné) majú dané Kv hodnoty pre každé nastavenie (napr. otáčky od 0 do 5 alebo 0 do 7). Na základe požadovaného prietoku v danej vetve a predpísaného tlakového rozdielu sa vypočíta požadovaná Kv a nastaví sa príslušné číslo otáčok podľa tabuľky výrobcu. Bez tohto kroku je akékoľvek hydraulické vyvažovanie len odhadom.
5. Identifikácia kritickej (najnepriaznivejšej) vetvy
Pri výpočte potrebnej dopravnej výšky čerpadla sa vždy počíta kritická vetva – tá, ktorá má najväčší hydraulický odpor pri projektovanom prietoku. Typicky to je najdlhšia vetva alebo vetva s najmenšími primermi potrubia a najvyšším počtom armatúr. Nie vždy je to fyzicky najvzdialenejší rad – záleží na súčte tlakových strát.
Postup identifikácie kritickej vetvy:
- Rozdeliť sústavu na hydraulicky nezávislé vetvy (od výstupu kotla/zberača po každé teleso a späť)
- Pre každú vetvu vypočítať súčet Δp: priame potrubie + miestne odpory + armatúry + teleso
- Vetva s najväčším Δp je kritická – jej tlaková strata určuje potrebnú dopravnú výšku čerpadla
- Ostatné vetvy sa hydraulicky vyvážia znížením Kv vyvažovacích ventilov, aby ich odpor zodpovedal kritickej vetve
Príklad pre trojvetvovú sústavu:
- Vetva A (prízemie, 18 m): ΔpA = 4 200 Pa
- Vetva B (1. poschodie, 25 m): ΔpB = 6 800 Pa
- Vetva C (2. poschodie, 31 m + podlahový okruh): ΔpC = 9 400 Pa
Kritická vetva je C. Čerpadlo musí dodať H = 9 400 / 9 810 × 1 000 ≈ 0,96 m v.st. (≈ 9,4 kPa) pri prietoku Q zodpovedajúcom súčtu prietokov všetkých vetiev.
Vetvy A a B dostanú vyvažovacie ventily nastavené tak, aby simulovali chýbajúci odpor: vetva A potrebuje ΔpVYV,A = 9 400 – 4 200 = 5 200 Pa, vetva B potrebuje ΔpVYV,B = 9 400 – 6 800 = 2 600 Pa navyše.
6. Výber obehového čerpadla podľa pracovného bodu
Po stanovení Q [m³/h] a H [m v.st.] sa na charakteristickú krivku čerpadla vynesie požadovaný pracovný bod. Pre bežné bytové a rodinné domy s výkonmi 10–35 kW sú štandardné obehové čerpadlá s označením Rp 1" (25mm) plne postačujúce – konkrétne rad WILO RS 25 s rôznymi maximálnymi dopravnými výškami.
WILO RS 25/4 (180 mm) pokrýva pri 3. rýchlostnom stupni pracovný bod cca Q = 1,8 m³/h pri H = 1,5 m, resp. Q = 0,8 m³/h pri H = 4 m. Maximálna dopravná výška je 4 m v.st. Vhodné pre stredne veľké rodinné domy s radiátormi a bivalentným prípravou TÚV.
WILO RS 25/6 (180 mm) dosahuje maximálnu dopravnú výšku 6 m v.st., čo ho predurčuje pre rozsiahlejšie sústavy, viacpodlažné budovy, alebo systémy s väčším podielom regulačných armatúr s vyšším odporom. Pri Q = 1 m³/h pracuje na 2. stupni s H ≈ 4 m.
Pre jednoduché cirkulačné okruhy teplej úžitkovej vody (cirkulačná slučka) s malými prietokmi a nízkymi tlakovými stratami postačuje kompaktné čerpadlo ako WILO Z 20/1 – typ určený priamo pre cirkuláciu TÚV, s maximálnym prietokom cca 600 l/h a maximálnou dopravnou výškou 1 m.
Pre zástavbu do existujúcich inštalácií je rozhodujúca stavebná dĺžka. Rady WILO RS 25/4 (130 mm) a WILO RS 25/6 (130 mm) sú dimenzovo kompatibilné so staršími inštaláciami s rozteč prírub 130 mm, kde nie je miesto na 180 mm verziu. Viac o zástavbových rozmeroch nájdete v článku Stavebná dĺžka čerpadla 130 mm vs. 180 mm: zástavbové rozmery, kompatibilita a výmena bez prestavby potrubia.
7. Nastavenie rýchlostných stupňov v praxi
7.1 Trojrýchlostné čerpadlá (pevné rýchlostné stupne)
Klasické mokrobežné čerpadlá triedy RS majú spravidla tri pevné rýchlostné stupne (1 – najnižší, 3 – najvyšší). Každý stupeň zodpovedá inej charakteristickej krivke – vyšší stupeň znamená vyššiu maximálnu dopravnú výšku aj vyšší maximálny prietok, ale aj vyššiu spotrebu energie.
Základné pravidlá nastavovania stupňov:
- Stupeň 3 – len pri skúšobnom spustení, zimnom maxime zaťaženia alebo pri dohrievaní budovy po dlhšej prestávke. Trvalá prevádzka na stupni 3 je energeticky neúsporná a pri systémoch s podlahovým vykurovaním spôsobuje hluk v rozdeľovačoch.
- Stupeň 2 – bežná prevádzka v strednom teplotnom pásme, vhodný pre väčšinu inštalácií počas vykurovacej sezóny.
- Stupeň 1 – jar/jeseň, medzisezóna, systémy s nízkou teplotou média (kondenzačné kotly, tepelné čerpadlá).
Správne nastavenie sa overuje meraním diferenčného tlaku alebo – v jednoduchšom prípade – kontrolou teploty spätného potrubia na všetkých telesách. Ak majú niektoré telesá pri plne otvorených termostatických hlaviciach zreteľne nižšiu teplotu ako ostatné, čerpadlo nie je dostatočne výkonné alebo sústava nie je vyvážená.
7.2 Elektronicky regulované čerpadlá (EC motor, Autoadapt)
Moderné elektronicky riadené čerpadlá (napr. WILO Stratos, Grundfos ALPHA) ponúkajú plynulú reguláciu otáčok a rôzne prevádzkové režimy: konštantná dopravná výška (ΔH = const), proporcionálna dopravná výška (Δp-v, tlaková výška klesá s prietokom) alebo plne automatický režim Autoadapt. Pre tieto čerpadlá neplatia rovnaké odporúčania – viac informácií obsahuje článok Energetická trieda IE a funkcia Autoadapt u čerpadiel WILO a GRUNDFOS: nastavenie pre úsporu energie v premenlivých systémoch.
8. Vplyv teploty média na hydraulické parametre
Viskozita vody a jej hustota sa menia s teplotou. Pri 20 °C je hustota vody 998 kg/m³ a kinematická viskozita 1,004 mm²/s. Pri 70 °C je hustota 977,8 kg/m³ a viskozita klesá na 0,415 mm²/s – nižšia viskozita znamená nižší merný odpor (R) pri rovnakej rýchlosti prúdenia. V praxi to znamená, že systém dimenzovaný pri studenej vode bude pri prevádzkovej teplote 70 °C mierne „ľahší" – čerpadlo bude pracovať v mierne vyššom prietoku, než je vypočítaný. Pre bežné dimenzovanie je táto odchýlka akceptovateľná; pri systémoch s teplom pod 40 °C (podlahové vykurovanie) je odchýlka zanedbateľná.
Pri zmesi voda/glykol (mrazuvzdorné systémy, tepelné čerpadlá, soláry) je situácia iná: glykolové zmesi majú vyššiu viskozitu ako čistá voda, najmä pri nízkych teplotách. Merný odpor potrubí sa zvýši a čerpadlo musí prekonať vyššie tlakové straty. Pre 40% roztok etyléngylkolu pri 20 °C je viskozita cca 4,5× vyššia ako vody – to je dôvod, prečo výrobcovia čerpadiel uvádzajú korekčné faktory pre glykolové zmesi a prečo sa čerpadlá pre solárne okruhy dimenzujú s väčšou rezervou.
9. Komplexný výpočtový príklad: rodinný dom 16 kW
Zadanie: rodinný dom s dvomi poschodiami, kotol 16 kW, teplotný spád 70/50 °C (Δt = 20 K), oceľové potrubie Dn 20 na hlavnom rozvode, Dn 15 na pobočkách, 12 radiátorov, termostatické ventily s Kv = 0,5, vyvažovacie ventily STAD na stúpacích vedeniach.
Krok 1: Celkový prietok:
Q = 16 / (1,163 × 20) = 16 / 23,26 = 0,688 m³/h ≈ 690 l/h
Krok 2: Kritická vetva – 2. poschodie, dĺžka 28 m (tam + späť), 4 kolenα 90°, 2 T-kus odbočka, 1 termostatický ventil, 1 vyvažovací ventil:
- Merná strata R pre Dn 20 pri Q = 230 l/h (prietok do jednej vetvy): R ≈ 80 Pa/m
- Δp potrubie: 80 × 28 = 2 240 Pa
- Miestne odpory (ekvivalentná dĺžka ~8 m): 80 × 8 = 640 Pa
- Termostatický ventil Kv=0,5 pri Q=0,23 m³/h: Δp = (0,23/0,5)² × 10 000 = 2 116 Pa
- Vyvažovací ventil (prednastavený Kv=1,2): Δp = (0,23/1,2)² × 10 000 = 368 Pa
- Radiátor (odpor telesa): cca 500 Pa
- Σ Δp kritickej vetvy: 2 240 + 640 + 2 116 + 368 + 500 = 5 864 Pa ≈ 5,9 kPa
Krok 3: Prepočet na dopravnú výšku:
H = 5 864 / (977 × 9,81) = 5 864 / 9 584 ≈ 0,61 m v.st.
Krok 4: Výber čerpadla: Pracovný bod Q = 0,69 m³/h, H = 0,61 m. Tento bod leží hlboko v pracovnom rozsahu aj WILO RS 25/4 (130 mm) na 1. rýchlostnom stupni – čo je výborný výsledok. Znamená to, že sústava je hydraulicky „ľahká" a čerpadlo bude pracovať s nízkou spotrebou. V prípade, že sústava obsahuje aj podlahový okruh s väčšou dĺžkou hadíc, výsledný Δp narástol by a dimenzovateľ by mohol siahnuť po WILO RS 25/6 (130 mm) s vyššou maximálnou dopravnou výškou.
10. Hydraulické vyvažovanie po inštalácii čerpadla
Teoretické dimenzovanie je nevyhnutný základ, ale skutočné vyváženie systému sa realizuje meraniami po inštalácii. Odporúčaný postup:
- Nastaviť čerpadlo na 2. rýchlostný stupeň a nechať sústavu dosiahnuť prevádzkovú teplotu (min. 30 minút)
- Skontrolovať teploty prívodného a spätného potrubia na každom stúpacom vedení – rozdiel by mal byť rovnaký (pri rovnakom zaťažení telies)
- Pomocou špeciálnej kľúče nastaviť vyvažovacie ventily podľa meraného prietoku (digitálny merač alebo metóda ΔT)
- Po vyvážení skontrolovať, či nedochádza k hluku (škvíraniu) v termostatických ventiloch – príznak nadmerného diferenčného tlaku
- V plne vyváženom systéme by mal byť teplotný rozdiel na prívodnom a spätnom potrubí rovnaký pre všetky vetvy
Viac o diagnostike porúch a príznakoch nesprávneho prietoku nájdete v článku Typické poruchy obehových čerpadiel: hlučnosť, zanesenie rotora, strata prietoku a diagnostika bez demontáže.
Najčastejšie otázky (FAQ)
Čo sa stane, ak nainštalujem príliš výkonné čerpadlo?
Predimenzované čerpadlo pracuje vo vyšších prietokoch, než je vypočítané. Dôsledky sú viaceré: nadmerný hluk (škvíranie) v termostatických ventiloch a armatúrach spôsobený kavitáciou alebo príliš vysokou rýchlosťou prúdenia, neúmerná spotreba elektrickej energie, rýchlejšie opotrebenie ventilov. V dvojrúrových sústavách s termostatickými hlavicami sa tiež zhoršuje regulačná stabilita – termostatická hlavica nestíha reagovať na zmeny prietoku a teplota v miestnostiach osciluje. Riešením je zníženie rýchlostného stupňa, alebo (v závažných prípadoch) výmena za správne dimenzované čerpadlo.
Ako vypočítam Kv hodnotu vyvažovacieho ventilu, ak nepoznám prietok danou vetvou?
Prietok každou vetvou sa určí z tepelného výkonu telies v tej vetve a zvoleného teplotného spádu. Ak napr. vetva zásobuje telesá s celkovým výkonom 2 kW pri Δt = 20 K, je prietok Q = 2 / 23,26 = 0,086 m³/h. Cieľová tlaková strata vyvažovacieho ventilu je Δp = Δp_kritickej_vetvy – Δp_tejto_vetvy. Z týchto dvoch hodnôt sa Kv vypočíta ako Q/√(Δp) a nastaví sa na ventile podľa tabuľky výrobcu.
Má zmysel nastavovať rýchlostné stupne ručne, ak mám kondenzačný kotol s vlastným riadením?
Áno, ale závisí od zapojenia. Ak je obehové čerpadlo externé (nie integrované v kotle), jeho nastavenie je plne na obsluhe. Moderné kondenzačné kotly síce komunikujú s elektronicky regulovanými čerpadlami cez OpenTherm alebo analógový signál a dokážu riadiť otáčky čerpadla priamo – ale len vtedy, ak je čerpadlo na tento typ riadenia vybavené a správne nakonfigurované. Štandardné trojrýchlostné mokrobežné čerpadlá (RS rad) sú riadené výhradne ručne. Ak kotol disponuje výstupom pre externé čerpadlo (PWM alebo OpenTherm), odporúčame inštalovať elektronicky regulované čerpadlo pre maximálnu úsporu energie.
Prečo mi čerpadlo na 1. stupni nedodá dostatočný prietok, aj keď výpočet hovorí, že by malo stačiť?
Najčastejšie príčiny: zanesený filter (Y-kus) pred čerpadlom, zanesený rotor čerpadla usadeninami z korózie, vzduch v najvyšších miestach sústavy, nesprávne nastavené vyvažovacie ventily (príliš zaškrtené), alebo ventil na niektorej vetve úplne uzavretý. Menej časté, ale možné: poddimenzovania potrubí v kritickej vetve (napr. z rekonštrukcie s redukciami). Postup diagnostiky bez demontáže popisuje článok Typické poruchy obehových čerpadiel: hlučnosť, zanesenie rotora, strata prietoku a diagnostika bez demontáže.
Ako dlho trvá správne hydraulické dimenzovanie pre rodinný dom?
Manuálny výpočet podľa postupu v tomto článku pre typický rodinný dom (10–15 okruhov, 2 poschodia) trvá skúsenému projektantovi 2–4 hodiny vrátane výkresovej dokumentácie. Pri použití softvéru (WILO Select, Grundfos Product Center, Herz DPV) sa čas skráti na 30–60 minút. V praxi, bohužiaľ, veľká časť inštalatérov dimenzovanie preskočí a čerpadlo vyberie odhadom – čo je technicky akceptovateľné len pri jednoduchých sústavách s jediným okruhom a bez podlahového vykurovania.
Čo je to „hydraulické oddelenie" a kedy je potrebné ďalšie čerpadlo?
Hydraulické oddelenie (hydraulická výhybka, zberač-rozdeľovač) je potrebné vždy, keď sa kotlový okruh a vykurovacie okruhy navzájom hydraulicky ovplyvňujú – typicky v systémoch s tepelným čerpadlom, viacerými zónami s rôznymi teplotnými úrovňami alebo s podlahovým vykurovaním kombinovaným s radiátormi. V takýchto prípadoch má kotlový okruh vlastné čerpadlo a každá zóna má vlastné obehové čerpadlo dimenzované pre príslušnú vetvu. Kotlové čerpadlo sa dimenzuje pre interný odpor kotla a hydraulickej výhybky; zónové čerpadlá sa dimenzujú podľa postupu opísaného v tomto článku pre každú vetvu samostatne.
Záver
Hydraulické dimenzovanie obehového čerpadla nie je len „výber z katalógu" – je to systematický výpočtový proces, ktorý začína tepelným výkonom a teplotným spádom, pokračuje cez výpočet prietoku, identifikáciu kritickej vetvy, súčet tlakových strát, prácu s Kv hodnotami a končí výberom správneho čerpadla so správnym nastavením rýchlostného stupňa. Zanedbanie ktoréhokoľvek kroku sa prejaví buď nedostatočným výkonom vykurovacej sústavy, alebo nadmernou hlučnosťou, opotrebením armatúr a zbytočnými nákladmi na elektrickú energiu.
Pre väčšinu aplikácií v rodinných domoch a menších bytových domoch s výkonmi do 30 kW sú obehové čerpadlá radu WILO RS 25/4 a RS 25/6 v stavebných dĺžkach 130 alebo 180 mm technicky plne postačujúce – za predpokladu, že sú správne nadimenzované a sústava je hydraulicky vyvážená. Pred výberom konkrétneho modelu vždy overte pracovný bod (Q, H) voči charakteristickej krivke výrobcu a nevolte čerpadlo len podľa výkonu kotla bez výpočtu. Viac o princípoch výberu čerpadla nájdete v nadväzujúcom článku Ako vybrať obehové čerpadlo pre vykurovací systém: prietok, dopravná výška a výkonová trieda.
Máte otázku k tejto téme?
Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.